ANKARA, BRATISLAVA. Mladá Turkyňa Canan Coskunová chodila posledné roky na súdne pojednávania bežne, v posledných mesiacoch však oveľa častejšie, ako bola zvyknutá. Novinárka opozičného denníka Cumhuriyet pokrýva práve súdnictvo, pre svoje články sa však už štyrikrát ocitla v úlohe obžalovanej.
„Súdny systém je hrozný, ale nemôžete to vzdať. Vždy musíte podať pomocnú ruku tým, ktorí sú na správnej strane,“ hovorí pre portál Politico o svojej práci reportérky.
Prípad novinárky, ktorú štátna moc na čele s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom šikanuje, zďaleka nie je jediný. Cez víkend si Turci pripomenú prvé výročie neúspešného puču. Rok po udalosti však krajina čoraz menej pripomína demokraciu a čoraz viac diktatúru stredoázijského typu.

Rozdelená krajina
Coskunová mala zatiaľ šťastie, turecké súdy ju za mreže neposlali. Aspoň zatiaľ. Na rozdiel od 150 jej kolegov, ktorí sú v súčasnosti celách. Aj preto dostala krajina už dávnejšie prezývku „najväčšia väznica pre novinárov“. Turecko v tomto ukazovateli predstihlo aj Čínu – každý tretí zatvorený novinár sveta sedí práve v tureckých väzniciach.
“Erdogan je milovaný polovicou národa a nenávidený druhou polovicou. Akúkoľvek politiku bude chcieť presadiť, vždy bude mať podporu len jednej polovice a druhá polovica ju absolútne odmietne.
„
Turci sú však v pohľade na Erdogana rozdelení. V apríli to ukázalo aj kontroverzné referendum, ktoré prezidentovi dáva nové rozsiahle právomoci a podľa mnohých západných lídrov je ďalším krokom k odstráneniu demokracie v krajine. Za zmenu ústavy hlasovalo 51 percent voličov, proti bolo 49 percent.
„Erdogan je milovaný polovicou národa a nenávidený druhou polovicou,“ tvrdí pre Financial Times washingtonský analytik Soner Cagaptay. „Akúkoľvek politiku bude chcieť presadiť, vždy bude mať podporu len jednej polovice a druhá polovica ju absolútne odmietne.“
Rozdelenú verejnú mienku teraz najlepšie ilustrovali dve minulotýždňové protichodné demonštrácie – prvá v Ankare na podporu Erdogana, druhá v Istanbule proti nemu.
Ankarský protest prebehol tradične – desaťtisíce Turkov mávali tureckými vlajkami a velebili svojho prezidenta. Ten istanbulský bol však špeciálny.

Snehová guľa?
Stál za ním 68-ročný líder tureckej opozície Kemal Kilindaroglu. Z Ankary prešiel pešo 450 kilometrov a postupne sa k nemu po ceste pridávali tisíce neznámych Turkov.
„Nikto nečaká od Kilindarogla zázrak, ale miliónom Turkov dal aspoň nádej,“ napísal komentátor Hurriyet Semih Idiz.