BRATISLAVA. Keď v apríli tohto roka maskovaní radikáli vtrhli do macedónskeho parlamentu, strhla sa tam brutálna bitka a so zakrvavenou hlavou skončil aj vtedajší opozičný líder a neskorší premiér Zoran Zaev.
Pár mesiacov predtým, keď mal zase do Kosova konečne doraziť prvý srbský vlak, obsadili ho extrémisti a napokon neprekročil hranicu. Bosnianskosrbskí politici v rovnakom čase pohrozili odtrhnutím od zvyšku krajiny, aj keď medzitým si to rozmysleli.
Balkán aj podľa analytikov zažíva najturbulentnejšie časy od skončenia občianskych vojen v 90. rokoch. Jeho obyvatelia sa už medzi sebou nezabíjajú, nacionalistické vášne však stúpajú vo väčšine tamojších krajín a ekonomika je stále rovnako slabá ako politické inštitúcie.
“Pumpovať peniaze do infraštruktúry nevyzerá ako dlhodobé riešenie chudoby, slabých inštitúcií a vážnych nedemokratických tendencií v tomto regióne.
„
Ale najmä - Srbi, Bosniaci či Macedónci sa v posledných rokoch blížia k členstvu v Európskej únii len slimačím tempom. Mnohí za tým vidia "neúprimnú" politiku EÚ, ktorá dávala Balkánu v tomto smere dlhé roky len falošnú nádej. Ďalší zase tvrdia, že balkánske krajiny si za všetko môžu samy.
Rozširovanie? Sliepka bez hlavy
Nemenovaný srbský diplomat na to tento týždeň použil doslova zvieraciu metaforu. „Rozširovanie je ako sliepka, ktorá má sťatú hlavu. Stále beží, ale v skutočnosti je mŕtva,“ povedal pre BuzzFeed.
Nič na tom nezmenil ani stredajší summit v talianskom Terste, no západnému Balkánu mal aspoň vyslať signál, že Brusel na túto časť Európy nezabúda. Výsledok je však opäť rozpačitý.
