BRASÍLIA, BRATISLAVA. Muž divočiny je viac než čímkoľvek iným mužom silným. Fráza z pera spisovateľa Euclidesa da Cunha vystihuje Lulovu osobnosť od narodenia.
Týmito slovami sa začína životopis bývalého brazílskeho prezidenta Luíza Inacia Lulu da Silva, ktorú vydal inštitút nesúci jeho meno.
Práve jeho príbeh symbolizuje premeny, ktorými najväčšia juhoamerická krajina v poslednom polstoročí prešla.
Vyrástol v rodine negramotných rodičov, postavil sa proti junte, viedol krajinu počas ekonomického boomu a teraz je aj pri tom, keď politickú triedu, ktorú vo veľkej miere vytvoril, postavili pred súd.
On osobne v stredu za prijímanie úplatku v obrom škandále s pološtátnou energetickou spoločnosťou Petrobras, odkiaľ podľa konzervatívnych odhadov zmizlo sedemnásť miliárd eur, dostal trest deväť a pol roka väzenia. Za mreže zatiaľ nemusí ísť, odvolal sa a na konečný verdikt si počká na slobode.
Brazília zažíva majdan. Tesne pred olympiádou Čítajte Najväčšia obeť škandálu
Luiz Inácio Lula da Silva (67)
- V 70. rokoch viedol odborárske protesty proti junte.
- V roku 1980 zakladal Robotnícku stranu.
- V rokoch 2003 až 2011 bol brazílskym prezidentom. Po ňom voľby dvakrát vyhrala jeho favoritka Dilma Roussefová.
- O rok by chcel kandidovať na prezidentský post znovu. Ak by odvolací súd potvrdil, že je vinný z korupcie, kandidovať by nemohol.
Silva je zatiaľ najväčšou obeťou škandálu. V Južnej Amerike symbolizoval tvár ľavice, ktorá nemusí byť nutne v spore so Západom, ako to predvádzal venezuelský prezident Hugo Chávez.
Ten sa videl vo Fidelovi Castrovi a v jeho predstave boja proti imperializmu, Silva bol naopak spojencom Spojených štátov aj Európy.
V 70. rokoch viedol odborárske protesty proti junte, v roku 1980 s ďalšími ľavičiarmi a intelektuálmi založil Robotnícku stranu. Trikrát neúspešne kandidoval a keď sa v roku 2002 naozaj stal prezidentom, trhy panikárili.
Nemali však dôvod. Pod Silvom prežila Brazília roky vysokého hospodárskeho rastu. Miliardy dolárov išli na sociálne projekty, no to vykrývali rastúce ceny surovín, ktorých má Brazília dosť, a zahraničné investície.
Silva svojich politických odporcov nemusel kriminalizovať, ako sa to pokúšal Chávez a jemu podobní autoritatívni vládcovia.
