HAMBURG / BERLÍN. Nemecká spolková vláda mieni na výtržnosti, ktoré v uliciach Hamburgu sprevádzali tamojší summit predstaviteľov krajín G20, reagovať zvýšením počtu príslušníkov bezpečnostných zložiek a zlepšením ich výstroja.
Ako uviedla v pondelok spolková kancelárka Angela Merkelová, "počas víkendu sme videli, akou dôležitou témou je vnútorná bezpečnosť a ako musíme byť vďační aj našim bezpečnostným silám, že postupujú rozhodne proti všetkým formám násilia".
Za násilie na summite G20 vinia krajnú ľavicu aj Merkelovú Čítajte Z obsahu spoločného volebného programu Merkelovej CDU a jej sesterskej strany CSU vyplýva, že strany únie by chceli zvýšiť súčasný početný stav o celkove 15-tisíc policajtov na spolkovej i krajinskej úrovni.
Líder CSU, bavorský krajinský premiér Horst Seehofer je však ešte za výraznejšie zvýšenie.
Spolkový minister vnútra Thomas de Maiziere volal v pondelok aj po posúdení pripravenosti použiť násilie zo strany ľavicových radikálov.
Páchateľov prirovnal k neonacistom a islamistickým teroristom. Podľa jeho slov sa nemecké mestá, či už Hamburg, Berlín alebo iné, nesmú stať útočiskom pre násilníkov.
V prípade tých zo severonemeckého prístavného mesta očakáva prísne tresty, pričom dodal, že za vážne narúšanie verejného poriadku či rabovanie ráta nemecký trestný zákonník aj s niekoľkoročnými trestami väzenia.
Prvý muž radnice v Hamburgu Olaf Scholz zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) odmietol hlasy volajúce po jeho rezignácii a vyzval na dôsledky pre ohlasovateľov demonštrácií, ktoré vyústili do násilností a výtržností.
Počas protestov proti summitu G20 sa zranili stovky policajtov Čítajte Šéf Úradu spolkovej kancelárky Peter Altmeier, ako aj Merkelovej vyzývateľ v blížiacich sa parlamentných voľbách, volebný líder SPD Martin Schulz sa hamburského starostu zastali, pričom druhý z nich hovoril o rysoch terorizmu, keď násilníci si mesto ako Hamburg vezmú za rukojemníka.
Väčšinu z 51 obvinených, na ktorých uvalili vyšetrovaciu väzbu, tvoria mladí muži vo veku do 30 rokov. Popri nemeckých občanoch sú za mrežami aj občania Francúzska, Holandska, Rakúska, Ruska, Španielska, Švajčiarska a Talianska.
