HAMBURG. Ruský prezident Vladimir Putin v Hamburgu uistil partnerov na samite skupiny veľkých svetových ekonomík G20, že Moskva do minuloročných prezidentských volieb v Spojených štátoch nezasahovala.
S odvolaním sa na ruskú zástupkyňu v G20 to v sobotu uviedla agentúra Reuters. To isté už v piatok Putin oznámil na bilaterálnom rokovaní americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
"Pokiaľ ide o zasahovanie Ruska do volieb, prezident Putin také zasahovanie odmietol, ako to urobil už v minulosti," povedal v piatok novinárom americký minister zahraničia Rex Tillerson.
O tom, že Moskva alebo jej riadení hackeri zasiahli do amerických prezidentských volieb, ktoré vlani prekvapivo vyhral republikán Donald Trump nad demokratickou kandidátkou Hillary Clintonovú, sú presvedčené americké tajnej služby.
O Ukrajine bez pokroku
V rámci samitu G20 v sobotu rokovali aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéfa Kremľa Vladimir Putin. Ich rozhovory o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny nepriniesli žiadny pokrok. Informovala o tom agentúra DPA.
Podľa Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova realizácia tzv. Minských mierových dohôd prešľapuje na mieste, úsilie o vyriešenie situácie však musí pokračovať.
Hovorca nemeckej vlády po stretnutí konštatoval, že účastníci sa zhodli na potrebe implementácie prímeria zakotveného v dohodách z Minska.
Trump očakáva rýchlu dohodu s Britániou
Americký prezident Donald Trump očakáva, že obchodnú dohodu s Veľkou Britániou uzavrú "veľmi, veľmi rýchlo". Vyjadril sa tak na samite krajín G20 v Hamburgu, kde sa na individuálnom rokovaní stretol s britskou premiérkou Theresou Mayovou.
Prezradil zároveň, že pricestuje na návštevu Londýna. Zatiaľ však nie je jasné kedy by to malo byť.
Trump tiež oznámil, že Spojené štáty poskytnú na boj s hladomorom v Afrike sumu 639 miliónov dolárov (572 miliónov eur).
Rozbité výklady aj horiace barikády. V Hamburgu pokračujú výtržnosti Čítajte V otázke klímy sú USA osamotené
O tom, či sa podarí schváliť záverečné vyhlásenie, sa v priebehu samitu pochybovalo. Príčinou pochybností boli najmä rozdielne názory americkej delegácie na voľný obchod a na ochranu klímy.
Americký prezident Donald Trump opakovane hovoril o zavedení protekcionistických opatrení a odmieta napĺňať parížsku dohodu o ochrane klímy.
Ostatní členovia G20 naopak podporujú obchod bez bariér a stoja aj za parížskou dohodou o klíme.
USA napokon zostali v postoji ku klimatickej dohode osamotené.
Rozdielne postoje v otázke parížskej klimatickej dohody medzi Spojenými štátmi a zvyšnými 19 krajinami sa dostali do záverečného komuniké samitu.
Štáty okrem USA v ňom podľa agentúry DPA konštatujú, že historickú dohodu chcú "rýchlo" implementovať. Ďalej "berú na vedomie", že Washington od nej odstúpil, zároveň však odmietajú americkú požiadavku opätovne prerokovať dohodu, ktorú považujú za "nezvratnú".
Ako ústretový krok voči administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa bola do komuniké pridaná veta, že Spojené štáty chcú úzko spolupracovať s ďalšími krajinami a pomôcť v "čistejšom a efektívnejšom využívaní fosílnych palív". Táto pasáž patrila medzi obzvlášť sporné, pretože splnenie záverov parížskej klimatickej dohody si v skutočnosti vyžaduje ukončenie používania fosílnych palív.
Uvedená formulácia je podľa informovaných zdrojov len "opisom faktov" a neznamená, že ostatné krajiny G20 po obsahovej stránke akceptovali postoj USA.
Organizácia Greenpeace uvítala skutočnosť, že krajiny ako Turecko a Saudská Arábia odolali tlaku USA. "Je to 19 k jednej," povedal jej predstaviteľ Tobias Münchmeyer. Za negatívum považuje to, že ostatní členovia G20 potvrdili len staré záväzky.
Spoločné vyhlásenie
Teraz sa zdá, že v otázke voľného obchodu našli také formulácie, ktoré môžu podporiť všetci účastníci samitu.
Podľa agentúry DPA spočíva kompromis v tom, že sa skupina G20 prihlási k voľnému obchodu bez protekcionizmu, zároveň ale uzná úlohu "legitímnych obranných nástrojov" v takom obchode.
V otázke klímy sa posledný sporný bod podľa jedného z európskych diplomatov týka požiadaviek USA, aby v záverečnej deklarácii boli zmienené fosílne palivá.
Inak návrh počíta s tým, že sa v ňom 19 členov G20 prihlási k napĺňaniu parížskej dohody o ochrane klímy, a zároveň vezmú na vedomie odlišný postoj USA.
Členmi G20 sú Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Kanada, Japonsko, Rusko, Argentína, Austrália, Brazília, Čína, India, Indonézia, Južná Kórea, Mexiko, Saudská Arábia, Juhoafrická republika a Turecko. K nim sa samostatne radí EÚ ako dvadsiaty člen.
