Správny umelec bojuje proti akýmkoľvek konvenciám. Jeho rebélia však dosiahla celkom nový level, keď sa vzoprel aj umeniu svojej doby. José Luis Cuevas (26.2.1934 – 3.7.2017) odmietol maľovať pracujúci ľud, ako to práve robili muralisti.
Jeho maľby boli skôr zdeformované, sochy obscénne a sám dielo dotiahol do krajnosti, keď vystavoval vlastné semeno a elektrokardiogram zhotovený počas toho, ako súložil.
“Josého Luisa Cuevasa si navždy budeme pamätať ako symbol slobody a univerzálnosti.
„
Narodil sa v Mexiku, na poschodí továrne svojho starého otca. Jeho rodina patrila k strednej triede, a tak sa mladý José, ktorý k umeniu inklinoval od detstva, mohol bez väčších problémov zapísať na Národnú školu maliarstva, sochárstva a rytín v hlavnom meste. Už v štrnástich mal svoju prvú výstavu.
Web Reuters pripomína, že neskôr Josého na dva roky zachvátila reuma a školu musel opustiť. Umenia sa však nevzdal a ako dospievajúci chlapec chodil maľovať pacientov psychiatrie, kde pracoval jeho brat.
Prvé významné ocenenie prišlo na bienále v Sao Paule, keď mal José dvadsaťpäť rokov. Otvorili sa mu dvere do sveta, najznámejšie metropoly s nadšením hostili jeho výstavy.
V mexickom umení dvadsiateho storočia rezonovali muralisti. Cuevasovi sa protivili, podľa neho mali príliš blízko k vláde a mexický život zobrazovali „spoza kaktusovej opony.“ On tvoril úplne inak. Namiesto vzorných roľníkov maľoval zdeformované telá ľudí, ktorí sa viac ponášali na zvery.
V roku 1981 otvoril expozíciu Symboly života, na ktorej vystavoval vlastné semeno či záznam srdcovej aktivity z chvíle, keď mal sex. Na brožúre k výstave dokonca sľuboval, že oplodní ženu, ktorá bude mať záujem. Keďže to však úrady považovali za formu prostitúcie, musel brožúru stiahnuť.
O jedenásť rokov neskôr vzniklo v historickom centre Mexika Múzeum Josého Luisa Cuevasa. So svojou „erotickou izbou“, kde sú vystavené jeho kresby z nevestincov, ktoré navštívil, je múzeum veľmi kontroverzné. Ako samotný umelec
