HONGKONG, BRATISLAVA. Kvet bauhínie, známej tiež ako hongkonská orchidea, je symbolom tohto územia.
Keď pred dvadsiatimi rokmi preberala od Britov správu nad Hongkongom vláda v Pekingu, darovala mu veľkú, zlatú sochu kvetu.
Na túto sochu v stredu vyliezol Joshua Wong, mladý aktivista, ktorý v predošlých rokoch organizoval niekoľko študentských protestov. „Hongkong bude bojovať za demokraciu, kým si nebudeme môcť znovu uplatňovať svoje práva,“ vyhlásil krátko pred tým, ako ho polícia zadržala. Po dvoch dňoch ho prepustili.
Nezažil britskú vládu
Wong sa narodil niekoľko mesiacov po tom, ako sa Hongkong stal súčasťou Číny, britskú správu tak nezažil.
Vyrástol v meste so 7,3 miliónmi, ktoré je stále trochu iné ako ostatné čínske metropoly, no zároveň nevyrástol ani v úplne slobodnom zriadení, ktoré Peking Hongkončanom pri preberaní moci sľuboval.
Briti totiž súhlasili, že sa svojej kolónie, ktorú získali v ópiových vojnách v polovici 19. storočia, vzdajú, ak Čína bude na tomto území zaručí slobodu médií, slobodu zhromažďovania, pluralitu politických strán či nezávislé súdnictvo.
Hovorilo sa tomu jeden štát, dva systémy. Čínsky líder Teng Siao-pching si od tohto konceptu sľuboval, že presvedčí motivuje Hongkong, Macao a a Taiwan, aby sa znovu pripojili k pevninskej Číne.
V prvých dvoch prípadoch uspel, no po dvadsaťročných skúsenostiach z Hongkongu sa nezdá, že by sa plne demokratický Taiwan pridal tiež.
Slobody, ktoré neplatia
Úplne nezávislý totiž Hongkong nie je. Ľudia si napríklad môžu zvoliť svojho lídra, no len spomedzi kandidátov, ktorých predtým schváli Peking. A tak iní ako komunistickí politici, nemajú šancu.
Neplatí celkom ani sloboda slova, keďže záhadne zmizlo niekoľko vydavateľov, ktorí publikovali knihy kritické voči pekinskej vláde. Nakoniec sa ukázalo, že sú v čínskych väzniciach.
Aj na súdy už podľa Amnesty International tlačia, aby v „citlivých“ prípadoch vyhoveli záujmom Pekingu.
