TALLIN. Estónsko má čo ponúknuť Európe a rado by sa Európskej únii odvďačilo za doterajšiu pomoc a podporu. Uviedla to estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová počas štvrtkového stretnutia s európskymi novinármi v Tallinne.
Prezidentka len dva dni predtým, ako Estónci prevezmú po Malte predsedníctvo v Rade EÚ, pripomenula, že pôvodne mala jej krajina historicky prvýkrát šéfovať Únii začiatkom roka 2018, keď si pripomenie storočnicu svojej nezávislosti. Spojené kráľovstvo ale kvôli brexitu zrušilo svoje predsedníctvo (júl-december) a na jeho miesto sa posunulo Estónsko.
Podľa Kaljulaidovej jej krajina prešla od roku 1991, keď Estónsko opätovne získalo nezávislosť, obrovskými zmenami: v roku 2004 sa stala členom EÚ a v roku 2007 aj členom NATO. Priznala, že v čase získania nezávislosti by neuverila tomu, že v roku 2017 bude jej krajina hostiť jednotky NATO a preberať predsednícku štafetu EÚ.
"Prešlo 25 rokov a cítime, že máme Európe čo ponúknuť, že nastal čas odplatiť sa," uviedla. Aj touto cestou poďakovala EÚ za podporu vo chvíľach, keď jej krajina krátko po osamostatnení bola slabá. Estónci chcú EÚ ponúknuť to, v čom sú najlepší v Európe - svoje digitálne zručnosti, výborné skúsenosti s digitalizáciou štátnej správy a ochranou pred kybernetickými útokmi.
Podľa jej slov má teraz Estónsko 1,3 milióna občanov, ktorí využívajú výhody bezpapierového úradovania. Pripustila, že kybernetický priestor je rizikový, čo potvrdzujú aj nedávne koordinované útoky hackerov, ale to nie je dôvod vzdať sa nastúpenej cesty. Tá napríklad znamená, že 30 percent Estóncov hlasuje vo voľbách elektronicky, 96 percent podá daňové priznanie v priebehu troch minút cez on-line formulár, vďaka elektronickému osobnému preukazu štátne inštitúcie nájdu samé potrebné informácie, čo zjednodušuje alebo odstraňuje väčšinu úradných vybavovačiek. Estónsko vďaka elektronickému spravovaniu vecí verejných ušetrí mesačne 300 metrov vysokú kopu dokumentov a spisov, čo je výška Eiffelovej veže.
Estónsko chce počas polročného šéfovania EÚ podporiť rozvoj digitálnych inovácií so zameraním na elektronické verejné služby.
"Ponúkame našu pomoc, aby sme prispeli k tomu, že digitálne aspekty všetkých politík EÚ budú dobre pokryté a prijaté počas nášho predsedníctva," uviedla Kaljulaidová, ktorá ako bývalá členka Dvora audítorov EÚ dobre pozná fungovanie európskych inštitúcií.
Ideálny stav by bol, keby v Únii existoval voľný tok dát, napríklad keby si všetky členské krajiny navzájom uznávali elektronický podpis. Tak ako to funguje medzi Estónskom a Fínskom či Luxemburskom.
Estónci už v oblasti digitalizácie štátnej správy školili delegácie všetkých členských štátov EÚ a ich odborníci boli pozvaní do viac ako 60 krajín sveta.
Za 13 rokov od vstupu do EÚ sa Estónsku podarilo odbúrať 40 percent byrokracie, tvrdia jeho experti na digitalizáciu štátnej správy.
"Nikomu nehovoríme čo a ako má robiť, ale v dobe, keď ľudia majú prístup na internet, vlády by mali ísť cestou jeho využívania, vytvoriť databázy s užitočnými informáciami. Ľudia všade privítajú zjednodušenie byrokratických procesov," konštatovala prezidentka. Dodala, že národné vlády by rovnako mali dbať na digitálne vzdelávanie ľudí, čo je základný krok v oblasti ochrany pred kybernetickými útokmi.
"Digitalizácia, tak ako všetky ostatné technológie, mení život spoločnosti. Treba byť na to pripravený," odkázala Kaljulaidová.
