MOSUL, BRATISLAVA. Už keď v roku 1165 prišiel židovský spisovateľ Benjamin z Tudely do mesta Mosul na brehu Tigris, mohol obdivovať jeho starodávnosť.
„Toto mesto, ktoré sa nachádza na okraji Perzie, je veľkolepé rozlohou aj históriou,“ napísal.
Pred sebou mal trosky historického mesta Ninive, ktoré prosperovalo ešte v babylonských časoch a dobyli ho 15 storočí pred Benjaminovým príchodom. Kúsok od neho sa zasa nachádzalo miesto, kde Alexander Veľký v roku 331 pred naším letopočtom definitívne pokoril Perzskú ríšu.
A už pred takmer 900 rokmi sa vedelo, že v okolí Mosulu je plno ropy, aj keď zatiaľ nevedeli, ako toto bohatstvo využiť. Mosul bol vtedy najmä kľúčovým mestom na obchodnej ceste medzi Európou a Áziou, a ostal ním ešte ďalšie stáročia.
Iracká armáda v mešite
Mosul patril v 12. storočí turkickým Seldžukom, neskôr sa stal súčasťou Osmanskej ríše a po prvej svetovej vojne ho po dohode s Francúzmi pripojili k Iraku. A pred tromi rokmi práve v tomto dvojmiliónovom meste teroristická organizácia Islamský štát na čele s Abú Bakrom Bagdádím vyhlásila svoj samozvaný kalifát.
Na jeseň sa začala operácia irackej armády a jej spojencov na oslobodenie mesta. Zdá sa, že oslobodenie by mohlo byť otázkou niekoľkých hodín, keďže Iračania už majú kontrolu aj nad hlavnou mosulskou Veľkou mešitou an-Núrího.
"Ich fiktívny štát padol," vyhlásil po dobytí ruín mosulskej mešity hovorca irackej armády Jahjá Rasúl. Práve v nej pred tromi rokmi Bagdádí vyhlásil kalifát.

Trojročná vláda Islamského štátu bola pre mesto zničujúca. Z predtým multikultúrneho mesta, kde síce mali väčšinu sunniti, no popri nich žili šiiti, Kurdi aj kresťania, sa stal vzor pre tú najbrutálnejšiu formu vlády založenej na šaríi. Počas niekoľkomesačnej operácie na jeho oslobodenie sa zasa veľké časti Mosulu zmenili na trosky.
Na začiatku pritom niektorí sunniti príchod Islamského štátu, ktorý sa takisto hlási k sunnitskej vetve islamu, vítali. Mali pocit, že šiítska vláda v Bagdade si bohatstvo z ropných polí okolo Mosulu necháva pre seba.