PEKING. Keď mu v roku 2010 Nobelov výbor udelil cenu za mier, po dlhých rokoch bol Liou Siao-po prvým oceneným, ktorý si cenu prevziať nemohol a neurobila to ani jeho rodina. Čínsky disident už vtedy sedel vo väzení za protištátnu činnosť.
V pondelok ho prepustili z väzenia zo zdravotných dôvodov, informoval v pondelok jeho právnik Šang Pao-ťün.
Advokát pre agentúru DPA uviedol, že Liou je v rukách lekárov, keďže mu diagnostikovali rakovinu v záverečnom štádiu. Previezli ho do nemocnice v meste Šen-jang v provincii Liao-ning na severovýchode Číny. "Vyzerá to veľmi, veľmi vážne," povedal advokát.
Nepriateľ režimu
Lioua, spisovateľa a ľudskoprávneho aktivistu zatkli v roku 2008 po tom, čo podpísal Chartu 08. Tá sa inšpirovala československou Chartou 77 a vyzývala ku koncu vlády jednej strany. Lioua zatkli za "podnecovanie protištátnej činnosti", súd mu o rok neskôr vymeral jedenásťročný trest odňatia slobody.
Už predtým sa v júni 1989 ako jeden z vodcov odporu zapojil do krvavo potlačených protestov na Námestí nebeského pokoja. Bol známy údernými prejavmi a inicioval aj hladovku pred tým, ako zakročili čínske milície. Následne nemohli čínske médiá jeho meno spomínať a Liou nemohol uverejňovať ani články a publikácie.
Nobelovu cenu za mier získal "za svoj dlhý a nenásilný boj za základné ľudské práva v Číne". Správu sa dozvedel až dodatočne od manželky.
Cenu si prevziať však nemohol, krajina navyše ocenenie označila za "politickú frašku" a ešte aj v tej dobe sa snažila jeho meno nepoužívať. Nebolo možné ani poslať správu s menom víťaza ocenenia, polícia dokonca zakázala skupinové rezervácie v reštauráciách, aby predišla oslavám.

Symbol disidentov
„Nemám nepriateľov, ani nenosím v sebe nenávisť. Policajti ani sudcovia nie sú mojimi nepriateľmi," povedal Liou v decembri 2009 na súde. Jeho slová zo súdu čítali aj po ocenení pred Nobelovým výborom.
Pre čínsku cenzúru sa z paradoxne málo známeho disidenta stal symbol politických väzňov v Číne. Na Liouve prepustenie vyzývalo niekoľko laureátov Nobelovej ceny za mier aj osobnosti ako Václav Havel či bojovník proti apartheidu Desmond Tutu.
Takmer sedem rokov po udelení ceny je v domácom väzení aj jeho manželka Liou Sia. Podľa denníku Guardian trpí pre izoláciu depresiami, navyše proti nej žiadne formálne obvinenie nevzniesli. Ich právnik tvrdí, že Liou Sia ani nemusí vedieť o manželovej chorobe a prepustení, keďže sa s ňou nedá skontaktovať.
Vo väzení je aj jeho brat, ktorého obvinili z podvodov s pôdou.
Pozornosť na prípad chcel obrátiť aj americký Senát, ktorý plánoval ulicu vo Washingtone, na ktorej sídli čínska ambasáda, premenovať na Ulicu Lioua Siao-poa, návrh však zabrzdil prezident Obama.
V Číne dnes zostáva vo väzení najmenej 1400 politických disidentov. Prípad Lioua Siao-poa však výrazne zvýšil tlak na Čínu od ostatných krajín. Na režim mal vždy jasný názor a zopakoval ho aj vo svojom poslednom manifeste:
„Nenávisť rozleptáva ľudskú inteligenciu a svedomie. Nepriateľská mentalita otrávi ducha národa, podnecuje kruté krvavé boje, ničí toleranciu a ľudskosť a bráni pokroku národa smerom k slobode a demokracii.“