LONDÝN, BRATISLAVA. Keď britskí voliči 23. júna 2016 v referende odhlasovali vystúpenie krajiny z Európskej únie, pre väčšinu to bol šok. Britská politika odvtedy zažila turbulentný rok. Odstúpil premiér David Cameron, nahradila ho Theresa Mayová, Briti zažili prvýkrát v modernej histórii predčasné voľby a konzervatívci prišli o väčšinu.
Rokovania o brexite sa nielen preto nestihli ešte ani poriadne začať. Pozrite si, ako odvtedy pokročili a aké sporné otázky budú obe strany riešiť v najbližšom čase.
Neautentická a chladná. Briti Mayovej neuverili, tvrdí analytik Čítajte Čo bude so Slovákmi v Británii?
Postavenie Britov žijúcich inde v Únii a postavenie obyvateľov Únie žijúcich v Británii. To je hlavná otázka, ktorú majú rokovania medzi oboma stranami vyriešiť na začiatku. Aj vo štvrtok to na summite EÚ v Bruseli svojim európskym kolegom potvrdila britská premiérka Mayová.
Krátky návrh však nerieši väčšinu sporných otázok. Hovorí napríklad o tom, že ľudia z Únie žijúci v Británii najmenej päť rokov, budú mať rovnaké práva ako domáci. Osud tých, ktorí žijú na Britských ostrovoch kratšie, je však nejasný.
Európski lídri aj preto zatiaľ jej „férovú a vážnu“ ponuku označili za „vágnu“, aj keď podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej „je to dobrý začiatok“.
Briti konkrétnejší návrh predstavia až v pondelok, hoci Brusel už má túto otázku, aspoň na papieri, vyriešenú. Chcú, aby všetko zostalo po starom – teda aby 3,5 milióna Európanov žijúcich v Británii malo bez výnimky rovnaké práva ako doteraz.
Vrátane práva pracovať, bývať tam či priviezť si do krajiny svojich manželov a manželky. To isté sa má týkať až 1,5 milióna Britov žijúcich v iných štátoch Únie.
Nie je jasné, či s tým Mayová bude v plnom rozsahu súhlasiť.
