BERLÍN, BRATISLAVA. Špehovanie medzi priateľmi je neprípustné, povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová vo februári. Vypovedala vtedy o nariadení americkej tajnej služby NSA, ktorá s pomocou nemeckých partnerov zo spolkovej spravodajskej služby BND odpočúvala aj Merkelovej mobilný telefón.
Materiály, ktoré získal magazín Spiegel, však ukazujú, že to isté robili aj nemecké tajné služby a sledovali nielen niektoré americké agentúry, ale aj priamo Biely dom.
Univerzity aj mariňáci
“BND mala vždy tendenciu žiť si vlastným životom. Špehovala spojencov vo viacerých prípadoch, či už to bol Paríž, Rím, alebo iné miesta.
„
BND medzi rokmi 1998 až 2006 monitorovala e-mailové adresy vnútri Bieleho domu s asi štyritisíc kľúčovými slovami.
Cieľom špehovania boli aj kontá zbrojárskej spoločnosti Lockheed Martin, NASA, univerzity, americké letectvo a námorníctvo, ambasády vo Washingtone či organizácia Human Rights Watch.
Organizácie sledovali v čase, keď v úrade amerického prezidenta končil Bill Clinton a takmer počas celej administratívy Georgea W. Busha.
Keď Edward Snowden zverejnil informáciu, že americká NSA sleduje aj Merkelovú, kancelárku to nahnevalo. O tri roky neskôr však vyšlo najavo, že podobný prístup mala aj Spolková spravodajská služba BND. Tá NSA pomáhala v sledovaní NATO, ale aj viacerých európskych krajín, píše The Independent.

Veľmi zlí Nemci
Merkelovej vláda niekoľkokrát zopakovala, že amerických partnerov nesledovali a ak disponujú nejakými dátami, ide o náhodne získané údaje, ktoré boli vymazané. Uniknuté dokumenty to však popierajú. Ukazujú napríklad existenciu tajnej medzinárodnej protiteroristickej koalície aj tajnej elitnej jednotky.
„Otázka, koho môže a koho nemôže BND sledovať, bude nielen predmetom prísnejšieho schvaľovacieho procesu, ale aj ambicióznejších kontrol,“ reagoval pre Spiegel na podozrenia prezident tajnej služby Bruno Kahl. Inak sa k sledovaniu nevyjadrili.
Pre Merkelovej vládu to môže znamenať ďalšie zhoršenie vzťahov so Spojenými štátmi. Tým nepomohli ani výroky prezidenta Donalda Trumpa. „Nemci sú zlí, veľmi zlí,“ komentoval obchodné taktiky Nemecka na summite v Bruseli, kancelárke Merkelovej zase na vzájomnom stretnutí pri fotografovaní nepodal ruku.

Odpočúvali novinárov aj spojencov
V Nemecku to tento rok nie je prvý sledovací škandál. V apríli Spiegel informoval o tom, že BND sledovala aj Interpol, vo februári zase písali o dokumentoch, ktoré dokazujú sledovanie novinárov v médiách ako denník New York Times, televízia BBC či agentúra Reuters.
Spolková tajná služba bola pritom predmetom trojročného vyšetrovania, ktoré malo zistiť, ako americká NSA špehovala v Nemecku. Výsledky vyšetrovania sú však rozporuplné a vyšli dokonca vo dvoch verziách, keďže opozícia a koalícia sa nedokázali dohodnúť.
Minulý rok počas vyšetrovania z čela BND odišiel jej riaditeľ Gerhard Schindler. Investigatívny novinár z denníka Süddeutsche Zeitung Hans Leyendecker pre Deutsche Welle povedal, že nedokázal inštitúciu poriadne riadiť.
„BND mala vždy tendenciu žiť si vlastným životom,“ hovorí. Schindler podľa neho netušil, čo sa v agentúre deje, a viacerí zamestnanci vykonávali špionáž bez vedomia svojich nadriadených. „BND špehovala spojencov vo viacerých prípadoch, či už to bol Paríž, Rím, alebo iné miesta,“ dodáva.