Ako vznikla Mareena?
"Vznikli sme oficiálne len v marci tohto roka, na začiatku v roku 2015 sme boli iniciatíva Kto pomôže, ktorú zastrešovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa. Prvotný nápad bol pomôcť ľuďom, ktorí trpia vojnovými konfliktami v Sýrii a Iraku. Mňa do zapojenia sa do tohto projektu inšpiroval ročný pobyt v Jordánsku, kde som mala množstvo priateľov medzi tamojšími irackými utečencami.
Pôvodným cieľom bolo presídliť sem sto irackých a sýrskych rodín a pripraviť sa na to, ako im pomôcť, keď sem prídu. Mali sme plán, že ak sa nám podarí nájsť tisíc dobrovoľníkov, vyzveme vládu, aby ich presídlili. Bolo to ešte krátko pred vypuknutím utečeneckej krízy. V tom sme mali aj trochu šťastie, lebo sme boli vlastne prví a tá téma sa stala celospoločenskou až krátko po tom, ako sme vznikli."
Presídliť na Slovensko sto rodín zo Sýrie a Iraku utekajúcich pred vojnou sa vám však nepodarilo.
"Nie, tento plán nám nevyšiel, od vlády sme nedostali ani žiadnu odpoveď. Ale keďže už vtedy sme sa začali koordinovať aj s organizáciami, ktoré utečencom pomáhali, zistili sme, že by našu pomoc veľmi radi využili. Začali sme sa teda sústreďovať na pomoc utečencom, ktorých už Slovensko prijalo. Rozbehli sme pobočky v Bratislave, Nitre, Žiline a Košiciach a aj s pomocou našej databázy, ktorú sme mali ešte z iniciatívy Kto pomôže sme začali hľadať dobrovoľníkov a pozývať ich na pohovory."
Prečo práve v týchto štyroch mestách?
"Pretože v nich sídlili integračné centrá, ktoré pomáhali utečencom."
Polovica z utečencov sú deti. Domovy muselo opustiť 65 miliónov ľudí Čítajte Ako ste vyberali dobrovoľníkov?
"Povedali sme im, že od nich chceme, aby dve hodiny týždenne pomáhali rôznou formou. Väčšinou vyučovali slovenský jazyk, mohli pomáhať aj pri hľadaní práce či bývania. Alebo doučovať a strážiť malé deti utečenkýň. V každom meste sme vybrali desať až dvadsať ľudí a začali sme ich trénovať."
“Na Slovensku doteraz nebola organizácia, ktorá by utečencom poskytovala aj niečo viac, kontakt a budovanie vzťahov s majoritnou spoločnosťou. Našich klientov nevnímame ako ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc, ale ako prirodzenú súčasť spoločnosti.
„
Prečo ten exoticky znejúci názov Mareena?
"Iniciatíva Kto pomôže znela príliš charitatívne, aj pre našich klientov to bol ako keby stigmatizujúci názov. Chceli sme aby bolo jasné, že naša pomoc je založená na partnerstve a nie nejakej charite. Zároveň sme chceli, aby náš názov mal aj nejakú slovenskú črtu a Marína od Andreja Sládkoviča je jedno z najznámejších diel slovenskej literatúry. To slovo zároveň v angličtine znamená prístav. To sa nám tiež páčilo. Pretože ľudia, ktorým pomáhame majú za sebou búrlivé osudy a my sa snažíme vytvoriť im na Slovensku bezpečný prístav."
Narazili ste aj na nejaké prekážky, ktoré vám pod nohy kládli oficiálne štátne úrady?
"V prvom rade bolo dôležité nájsť utečencov, ktorí tu žijú. Mali sme dve možnosti: buď ich tu budeme svojpomocne hľadať, alebo nám v tom pomôžu organizácie, ktoré na ich integráciu dostávajú štátnu podporu a ktoré majú ich kompletnú databázu. Ponúkli sme im pomoc, že im dodáme dobrovoľníkov a pomôžeme im v tom, čo už nezvládajú.
Nie v každom meste však spolupráca fungovala hladko. Celý systém sa ale odvtedy zmenil a aj naši partneri si na nás zvykli a zistili, že vieme byť prínosom a dnes je spolupráca oveľa lepšia ako vtedy."
Akým ľuďom vlastne pomáhate?
"Buď ľuďom, ktorí tu dostali azyl, alebo tým, ktorí dostali takzvanú doplnkovú ochranu, to znamená, že na Slovensku môžu zostať len prechodne a musia si predlžovať pobyt. Celkovo pomáhame alebo sme v kontakte s vyše 150 ľuďmi. Sú to relatívne malé čísla, ročne sem prídu len desiatky utečencov. Skok nastal naposledy len v roku 2015, keď sem presídlili 149 irackých kresťanov. V Nitre pomáhame aj im.
Venujeme sa však aj ľuďom, ktorí sú tu napríklad aj viac ako päť rokov a stále majú problémy sa integrovať. Niektorí stále nevedia dobre po slovensky, sú izolovaní, nemajú tu priateľov a nevedia si nájsť prácu."
Aké najväčšie prekážky týmto ľuďom kladú slovenské úrady?
