LONDÝN, BRATISLAVA. Michel Barnier a David Davis sa dobre poznajú. Ešte v 90. rokoch sa stretávali, aby pripravili reformy Európskej únie. Obaja boli vtedy členmi svojich vlád zodpovední za vzťahy s Európou, Barnier zastupoval Francúzsko, Davis Veľkú Britániu.
Niekoľko vecí majú spoločných. V politike sa obaja pohybujú už od 80. rokov, vždy na pravej strane politického spektra. Vo svojich stranách sa ocitali na okraji, chválili sa kontaktmi s obyčajnými ľuďmi a vždy si držali odstup od tradičných elít.
V európskej otázke však vždy stáli na opačnej strane. Barnier podľa svojich spolupracovníkov uprednostňoval záujmy Európy, občas dokonca aj pred francúzskymi. Davis, naopak, patrí medzi britskými konzervatívcami medzi najtvrdších euroskeptikov.
Británia sa vyberie cestou Nórska. Už to vidí aj Farage Čítajte Barniera Briti veľmi nemajú radi. Práve on dostal v roku 2010 ešte ako eurokomisár za úlohu reformovať po kríze finančný trh v Európskej únii, za čo ho nazývali hrozbou pre londýnske City.
V najbližších rokoch budú spolu tráviť veľa času a tieto postoje si budú môcť dôkladne vydiskutovať. V pondelok sa stretli na začiatku oficiálnych rokovaní o odchode Veľkej Británie z Európskej únie, každý vedie jednu z delegácií.
Rozhovory o rozhovoroch
Davis je teraz britským „ministrom pre brexit“, ako sa jeho funkcii neoficiálne hovorí, Barniera vybral šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, aby pri rokovaniach zastupoval Brusel.
Od pondelňajšieho stretnutia sa veľa neočakávalo. „Budú to rozhovory o rozhovoroch,“ povedal pre Guardian zdroj z prostredia Európskej únie. Dohodne sa teda najmä to, ako budú vyzerať ďalšie rokovania. Napríklad aj miesta, kde sa budú konať.
Rokovania o brexite
- O odchod z Európskej únii rozhodli pred rokom v referende britskí voliči.
- Vláda využila článok 50 Lisabonskej zmluvy v marci.
- Vtedy začala plynúť dvojročná lehota na odchod krajiny.
- Rokovania o dohode by sa mali skončiť ešte v budúcom roku, keďže konečnú zmluvu musia schváliť všetky členské štáty.
- Ak k dohode nedôjde a všetky krajiny nebudú súhlasiť s predĺžením rokovaní po marci 2019, Británia odíde bez dohody.
Najmä Davis zatiaľ nemá veľmi o čom hovoriť, keďže za sebou nemá podporu stabilnej vlády. Premiérka Theresa Mayová stále vyjednáva o podpore so severoírskymi unionistami, bez nich nebude mať vláda konzervatívcov v parlamente dosť hlasov.
Otázne je aj to, aké podmienky si unionisti dajú, čo môže ovplyvniť britskú pozíciu na začiatku rokovaní.
Navyše, podmienky si môžu dávať aj jednotliví konzervatívni poslanci, keďže pri krehkej väčšine bude záležať na každom hlase.
„Všetky tie otázky. Odchod? Zotrvanie? Teraz? Niekedy inokedy? To si musia zvážiť oni, čo na to môže Brusel povedať,“ cituje web Politico zdroj z prostredia Únie.
Komisia už zverejnila a poslala do Británie postoje v dvoch otázkach, ktoré by sa podľa nej mali riešiť na úvod. Ide o otázky práv občanov členských štátov, ktoré by mali ostať v čo najväčšej miere zachované, a finančné vyrovnanie za britské záväzky, ktoré vláda v minulosti prijala.
V Bruseli sa hovorí o desiatkach miliárd eur, čo britský minister zahraničných vecí Boris Johnson nedávno označil za absurdné.
Z Londýna konkrétne postoje zatiaľ neprišli. „Chceme, aby obe strany vyšli z rokovaní ako silné a prosperujúce,“ povedal len na začiatku rokovaní Davis.
Tieto voľby chcel aj Brusel, no výsledky ho neroztancovali Čítajte Dohoda, aká tu ešte nebola
Aj keď on osobne ešte nedávno zdôrazňoval, že Británia môže odísť z Únie aj bez dohody, na začiatku rokovaní bol zmierlivejší. „Aj keď máme pred sebou dlhú cestu, cieľ je jasný – hlboké a špeciálne vzťahy medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou. Dohoda, aká nemá zatiaľ v histórii obdobu,“ povedal.
Už prvé otázky sú príliš vážne na to, aby ich dohadoval vyjednávač bez jasného mandátu od stabilnej vlády, pripomína pre Guardian Pierre Vimont, dlhoročný francúzsky diplomat, ktorý v súčasnosti pracuje ako analytik v think-tanku Carnegie Europe.
“Je to 27 štátov proti jednému, aj jedno veto môže narušiť rokovania. Takéto rokovania ešte v Európskej únii neviedol žiadny premiér.
„
„Na tomto stretnutí to až tak neprekáža, tam ide skôr o atmosféru a ukážku, že obe strany sú pripravené tvrdo pracovať,“ povedal Vimont. „Britská delegácia by si však mala doma čím skôr upratať a vyjasniť si, akým smerom chce ísť.“
Aj podľa neho sa úplne na začiatku musia vyjasniť práva občanov a finančné vyrovnanie a po povolebnej situácii v Británii aj hranica s Írskom, ktorá je kľúčová pre unionistov.
S otázkou hraníc s Írskom súvisí aj voľný obchod, a teda otázka, či chce Británia ostať súčasťou európskeho spoločného trhu.
Premiérka Mayová už ohlasovala plánovaný odchod, aby si krajina ponechala kontrolu nad migráciou, no po voľbách sa už začína hovoriť, že postoje sa v tomto budú meniť.
Prvé technické podrobnosti britského odchodu by sa mali na verejnosť dostať niekedy v roku 2018.
Jeden proti 27
O postupe v rokovaniach sa však bude hovoriť už v októbri na summite lídrov členských štátov Únie. Barnier tam prednesie správu o „dostatočnom posune“, čo je úmyselne veľmi nejednoznačný termín. Nikto totiž presne nevie, čo sa dá od prvých mesiacov rokovaní očakávať.
Rokovania by sa mali skončiť do konca budúceho roka, keďže konečnú dohodu musia schváliť parlamenty všetkých členských štátov. Británia by mala Úniu opustiť v marci 2019.
Rokovania môže teda zastaviť alebo spomaliť každá zo zvyšných 27 členských krajín. „Je to 27 štátov proti jednému, aj jedno veto môže narušiť rokovania,“ hovorí pre Guardian Nigel Elton Sheinwald, bývalý britský veľvyslanec pri Európskej únii. „Takéto rokovania ešte v Európskej únii neviedol žiadny premiér.“
Zdôrazňuje, že práve súčasný politický chaos ešte viac komplikuje britské postavenie.
