PARÍŽ, BRATISLAVA. Francúzska politika bola ešte donedávna súbojom dvoch strán, ktoré si od 50. rokov minulého storočia medzi sebou vymieňali moc. To už neplatí, v máji sa stal prezidentom Emmanuel Macron, ktorý si kampaň postavil práve na odmietnutí tradičného delenia na ľavicu a pravicu. Pozíciu si teraz potvrdil aj vo voľbách do dolnej komory francúzskeho parlamentu.
Jeho hnutie En Marche! sa úspešne premenilo na stranu a ovládlo francúzsku politiku. Stačilo mu to na to len pätnásť mesiacov. Tu sú hlavné momenty, ktoré viedli k Macronovmu úspechu.
Chodiť a pýtať sa. To vraj stačí na ideálny program pre všetkých Čítajte Apríl 2016: Vzniká hnutie
Začiatkom minulého roka nebol Macron hviezdou francúzskej politiky. Ak by sa vtedy vypisovali kurzy na prezidentských kandidátov v máji 2017, na Macrona by sa zrejme staviť ani nedalo. Bookmakeri by si ho totiž jednoducho nevšimli.
Macon bol ako nestraník ministrom hospodárstva vo vláde socialistického prezidenta Francoisa Hollanda. Ten v tom čase atakoval rekordy v popularite, no z opačnej strany, ako by chcel. V istej chvíli ho za muža na správnom mieste považovali len štyri percentá Francúzov.
V apríli 2016 však Macron zakladá svoje hnutie En Marche! (Vpred!). Macron hovorí o zásadnej rekonštrukcii celej politickej scény, no ani tí, ktorí v ňom vidia nádej politiky, neočakávajú, že by kandidoval už v roku 2017.
Počas volieb mal len 39 rokov, napríklad na Slovensku by na post hlavy štátu kandidovať ani nemohol. Vo všeobecnosti sa očakávalo, že Macron si buduje hnutie ako základ pre svoju kandidatúru v roku 2022, no on vycítil svoju šancu už teraz.
Výsledok volieb
- Republika Vpred - 350 poslancov;
- Republikáni - 137 poslancov;
- Socialisti - 44 poslancov;
- Nezlomné Francúzsko (krajná ľavica) - 17 poslancov;
- Komunistická strana - 10 poslancov;
- Národný front - 8 poslancov.
Hlavné strany sú v kríze, prečo to neskúsiť. V auguste Macron odchádza z vlády a začína sa výraznejšie vyhraňovať voči pravici aj ľavici, teda aj voči Hollandovým socialistom. Nemá to ľahké, stále ho totiž vnímajú ako Hollandovho chránenca.
Hnutie však naberá na sile. Jeho prívrženci, postupne ich je až 250-tisíc, chodia po krajine a pýtajú sa ľudí, čo by chceli zmeniť. Z toho potom Macron sľubuje zostaviť nový politický program, ktorý bude riešiť skutočné problémy ľudí.
Od znechutenia do Elyzejského paláca. Macron chce zmeniť politický systém Čítajte November a január: Fiasko hlavných strán
Keď sa v novembri konajú primárky stredopravých Republikánov, analytici predpovedajú, že sa zároveň vyberá budúci prezident. Socialistom sa veľké šance nedávajú, postup do druhého kola má prakticky istý krajná pravičiarka Marine Le Penová a v ňom by sa už proti nej spojili voliči za kohokoľvek. O Macronovi sa ešte vážne neuvažuje.
