BERLÍN. Významná nemecká právnička, spisovateľka a feministická aktivista Seyran Atešová v piatok otvorila prvú liberálnu mešitu, kde sa budú môcť modliť všetci moslimovia spoločne - ženy aj muži, šiiti aj sunniti a vylúčení nebudú ani homosexuáli.
Minaret pri nej však návštevníci nenájdu. Mešitou sa stane miestnosť v protestantskom kostole, prenajatá zatiaľ na jeden rok.
"Splnil sa nám sen," vyjadrila sa 54-ročná Seyran Atesová, známa aktivistka za ženské práva a právnička, ktorá bojovala osem rokov za spoločné priestory na modlitby pre progresívnych moslimov žijúcich v Nemecku, kde by mohli zabudnúť na náboženské konflikty a sústrediť sa na hodnoty islamu, ktoré spoločne zdieľajú.
Loading
...Ukázať sa musia aj liberálni moslimovia
"Tento projekt má veľké oneskorenie," povedala dcéra tureckých prisťahovalcov v rozhovore pre agentúru The Associated Press.
Vo svete je podľa jej slov veľa teroru a zla, ktoré sa dejú v mene náboženstva a v tejto súvislosti označila za dôležité, aby aj moderní a liberálni moslimovia ukázali na verejnosti svoje tváre.
Nové miesto pre pokrokovo zmýšľajúcich moslimov ponesie názov Mešita Ibn Rušd-Goethe, pomenovali ju po stredovekom moslimskom filozofovi, ktorý žil v Španielsku, Ibn Rušdovi a nemeckom spisovateľovi Johannovi Wolfgangovi Goethem.
V prisťahovaleckej štvrti
Nachádza sa na rušnej obchodnej ulici s mnohými indickými a vietnamskými reštauráciami a blízkovýchodnými kaviarňami v prisťahovaleckej štvrti Moabit.
"Nová mešita bude miestom liberalizmu, kde bude každý vítaný a všetci si budú rovní. Ženy si nebudú musieť zakrývať hlavy, budú môcť kázať ako imámovia a zvolávať veriacich na modlitbu ako muži. Nebudú tu žiadne nenávistné kázania proti demokracii," povedala Atesová, ktorú v 80. rokoch postrelil jeden rozzúrený manžel, keď pracovala ako poradkyňa tureckých žien. Na sociálnych sieťach sa nájdu aj nenávistné reakcie, ale tých je podľa jej slov málo. Mešitu doteraz finančne podporili tureckí, kurdskí aj arabskí obyvatelia Berlína.
V Nemecku žijú viac než štyri milióny moslimov, väčšinu z nich tvoria Turci, ale sú medzi nimi tiež obyvatelia pochádzajúci z Balkánu, Blízkeho východu či severnej Afriky. Do krajiny začali prichádzať väčšinou v 60. rokoch minulého storočia, aby pomohli obnoviť nemeckú ekonomiku po 2. svetovej vojne.
Hoci Nemecko malo v úmysle vrátiť ich po niekoľkých rokoch domov, mnohí zostali a priviedli si sem tiež svoje rodiny.
Nemecko tiež od roku 2015 prijalo vyše milióna utečencov, prevažne moslimov z vojnou zmietaných krajín ako Sýria, Irak a Afganistan.
