MOSKVA. Recesia v ruskej ekonomike skončila a prešli sme k hospodárskemu rastu, zdôraznil ruský prezident Vladimir Putin v úvode svojej každoročnej televíznej debaty s verejnosťou, vysielanej v priamom prenose.
Sankcie sú zámienka
Prezident sľúbil, že ľudia onedlho pocítia zmeny k lepšiemu, musel však čeliť aj otázkam, ako prežiť z učiteľských platov či zo súm na výplatných páskach, pohybujúcich sa pod životným minimom.
Z viac ako dvoch miliónov otázok, ktoré diváci zaslali ešte pred debatou, podľa jej moderátora vyplýva, že Rusov najviac znepokojuje rast cien a klesajúcej životnej úrovne.
V posledných rokoch ruská ekonomika čelí dôsledkom poklesu cien ropy na svetovom trhu a sankciám Západu v reakcii na anexiu Kryme a konflikt na Ukrajine.
Najnovšie sankcie Putin spochybnil, povedal, že ide iba o zámienku na zbrzdenie Ruska. "Keby nebolo Krymu, vymysleli by si niečo iné," vyhlásil Putin.
Ruský prezident však upozornil, že v Rusku mali sankcie pozitívny účinok aj v tom, že "sme museli začať používať mozog, zdroje a talenty, nielen sa spoliehať na dolárové príjmy z predaja ropy a zemného plynu".
Loading
...

Riešiť problémy planéty bez USA nemá zmysel
Ruský prezident obšírne hovoril aj o vzťahoch k USA. Tvrdil, že ich nepovažuje za nepriateľa a spochybnil, že by bývalý riaditeľ FBI James Comey predložil dôkazy o zásahoch Ruska do amerických prezidentských volieb.
Comeyho prirovnal k Edwardovi Snowdenovi a žartovne mu ponúkol azyl, pretože Comey cez svojho priateľa poskytol médiám prepis svojho rozhovoru s prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Myslí si tiež, že bez účasti Spojených štátov je zbytočné dohovárať sa na riešení ekologických problémov vo svete.
Rozprával aj o vplyve USA v iných krajinách. Vyhlásil, že "ich záujmy sú všade" a všade aj zasahujú do diania. Putin dodal, že o tom vie na základe rozhovorov "so všetkými lídrami štátov."
Konkrétne mená neuviedol. Tvrdil, že títo lídri o vplyve USA priamo nehovoria, pretože sa s Američanmi nechcú škriepiť.
Loading
...

Arktída zaistí blahobyt
Putin v televíznej debate ďalej uviedol, že Rusko vyčleňuje prostriedky na rozvoj svojej rozsiahlej arktickej oblasti rovnako z ekonomických, ako aj z vojenských dôvodov.
Arktídu Putin v odpovedi na jednu z položených otázok označil za najdôležitejší región z vojenského hľadiska z pohľadu zaistenia bezpečnosti Ruska.
Moskva si v tomto regióne chce zachovať svoje súčasné postavenie, ale je otvorená spolupráci, a to dokonca aj s regionálnymi veľmocami.
Arktída podľa Putina "bude zaisťovať blahobyt krajiny". Rusko tam už začalo s ťažbou fosílnych palív. Dodal, že v blízkej budúcnosti sa aj severná morská cesta bude využívať oveľa intenzívnejšie.
Ekonomika vraj rastie skromne
Putin hovoril o "skromnom" raste ruskej ekonomiky v posledných troch štvrťrokoch po sebe, ako aj o "rekordne nízkej miere inflácie".
"Investície rastú rýchlejšie ako ekonomika. To znamená, že sme zarobili na budúci rast," povedal. Súčasne pripustil dlhodobé problémy ruskej ekonomiky. "Kľúčové je nízka produktivita práce. Bez jej zvýšenia neporastú výplaty a dôchodky," povedal.
Putin po otázke na jeho rodinu potvrdil, že má vnukov vo veku škôlkarov. Uviedol tiež, že nechce, aby vyrastali "ako princovia".
Experti podľa serveru Newsru.com predpokladajú, že debata s Putinom má poslúžiť predovšetkým k upokojeniu spoločnosti. "Ľuďom predvedú živého a zdravého prezidenta v štýle 'buďte v pokoji, o všetko sa postarám'," usúdil politológ Nikolaj Mironov podľa serveru Newsru.com.
Loading
...
Kontroverzný zákon
Ruský prezident tiež naznačil, že zrejme podpíše zákon o renovácii bytového fondu v ruskej metropole, ktorý však predpokladá zbúranie celých štvrtí bytových domov postavených v 50. a 60. rokoch a presídlenie 1,6 milióna ich obyvateľov.
Kontroverzný zákon, ktorý Štátna duma v stredu schválila v záverečnom čítaní, považuje väčšina obyvateľov týchto tzv. chruščoviek za porušenie svojich ústavných práv.
Odmietajú sa vysťahovať zo svojich štvrtí plných zelene do výškových budov na okraji mesta a tvrdia, že celý plán bude prospešný len pre stavbársku loby. Radnica však oponuje, že domy sú príliš zničené a ich údržba je finančne náročná.

Putin upozornil, že v Moskve "ide o bytový fond, ktorý sa o desať rokov zmení na schátrané a havarijné bývanie". Vyzval preto riešiť tento problém, kým je ešte riešiteľný.
Dodal, že úrady sa o Moskovčanov z daných domov musia postarať čo najlepšie a dbať pritom na ich občianske i majetkové práva. Upozornil súčasne, že "tlačiť ľudí nasilu do renovácií neslobodno".
Ruský prezident priznal, že bytový fond v havarijnom stave je v Rusku veľkým problémom. Uviedol, že by si želal, aby k takému kroku ako Moskva pristúpili aj iné mestá. Súčasne však vyjadril obavy, že iné mestá na to nebudú mať finančné prostriedky.