BRUSEL, ŠTRASBURG. Členské štáty Európskej únie, ktoré ešte neuznali Kosovo, by tak mali urobiť, Srbsko musí zosúladiť svoju zahraničnú politiku s EÚ, Belehrad a Priština musia znormalizovať vzájomné vzťahy a Macedónsko stojí pred výzvou rozsiahlych reforiem.
To sú hlavné body vyplývajúce z trojice uznesení, ktoré v stredu schválili poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

Únia vyzdvihla pokrok
V uznesení týkajúcom sa Srbska poslanci privítali zlepšenie vzájomných vzťahov Belehradu a Prištiny a pokrok v preberaní legislatívy EÚ.
Parlament vyzval srbské orgány na vytvorenie vhodného inštitucionálneho systému na prijímanie predvstupovej pomoci EÚ.
Podľa poslancov by Srbsko malo zosúladiť svoju zahraničnú politiku s politikou EÚ, a to aj vo vzťahu k Rusku. Zároveň vyzvali vládu v Belehrade, aby zabezpečila skutočnú nezávislosť súdnictva a upravila ústavu tak, aby zaistila nezávislosť kľúčových inštitúcií na ochranu základných práv.
V prípade Kosova europoslanci privítali nadobudnutie platnosti Dohody o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Kosovom a návrh Európskej komisie na zrušenie víz EÚ pre občanov Kosova.
Pripomenuli však, že zatiaľ neboli splnené všetky podmienky na liberalizáciu vízového režimu.

Polarizované Kosovo
Parlament vyjadril znepokojenie nad pretrvávajúcou polarizáciou politického prostredia v Kosove a pomalým tempom Prištiny v úsilí o vybudovanie primeraných a účinných administratívnych kapacít. Poslanci odsúdili aj násilné prerušenie činnosti kosovského parlamentu zo strany niektorých členov opozície v roku 2016.
Uznesenie EP tiež konštatuje, že päť členských štátov EÚ dosiaľ neuznalo Kosovo. Prijatý text v tejto súvislosti uvádza, že uznanie Kosova by zvýšilo dôveryhodnosť vonkajšej politiky EÚ a prispelo k normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.
Samostatnosť Kosova neuznáva päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

Výzva pre Macedónsko
Poslanci do tretice hlasovali aj o uznesení týkajúcom sa Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko. Privítal vytvorenie novej vlády, ktorá bola sformovaná 31. mája, a vyzvali všetky politické strany v krajine, aby pracovali na obnovení dôvery v krajinu a jej inštitúcie.
Podľa stanoviska EP musí nová vláda pokračovať v úsilí o integráciu do EÚ a začať s realizáciou rozsiahlych reforiem v oblastiach právneho štátu, súdnictva, boja proti korupcii, základných práv, vnútorných vecí a dobrých susedských vzťahov.
Európski zákonodarcovia vyjadrili sklamanie nad neschopnosťou Skopje zreformovať súdnictvo a odsúdili politické zasahovanie do vymenúvania a kariérneho postupu sudcov a prokurátorov.
Parlament je pripravený podporiť začatie prístupových rokovaní s touto krajinou, ak nastane hmatateľný pokrok v uplatňovaní dohody z Pržina a zavádzaní nevyhnutných a naliehavých reforiem v prioritných oblastiach.
Loading
...