BRUSEL. Poslanci Európskeho parlamentu diskutovali v stredu o rozhodnutí prezidenta USA Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody.

Smutná udalosť
Tento krok sa stal terčom kritiky zákonodarcov EÚ, ako však uviedol podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, Únia je odhodlaná aj bez účasti USA napĺňať ambiciózne ciele parížskej dohody.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker europoslancom pripomenul, že o parížskej dohode nie je možné znovu rokovať.
Podľa neho je odstúpenie Spojených štátov od dohody viac ako smutná udalosť, je to znamenie odmietnutia spoločnej akcie pri riešení osudov našej planéty.
Predseda EP Antonio Tajani označil rozhodnutie Trumpovej vlády za "chybu".

Zvyšok sa zjednotí
"Sme sklamaní a tento krok ľutujeme. Ale rozhodnutie americkej administratívy neznamená ukončenie dohody. Som presvedčený, že zvyšok sveta bude viac zjednotený a odhodlaný pracovať na úplnom vykonávaní parížskej dohody," spresnil Juncker.
Šefčovič v rozhovore pre TASR upozornil, že aj rozprava v europarlamente potvrdila, že komisia i europoslanci sú sklamaní rozhodnutím Bieleho domu.
Dodal, že aj na základe svojich nedávnych pracovných návštev v Číne a v Kazachstane, kde sa stretol aj s americkými delegáciami, môže potvrdiť, že americká spoločnosť sa výrazne zmobilizovala.
Je záujem na úrovni viacerých štátov, veľkých miest, ale aj zo strany amerických korporácií dodržiavať princípy parížskej dohody a urobiť maximum preto, aby pohľad na USA nebol len negatívny. Spresnil, že EÚ bude s týmito štátmi a mestami úzko spolupracovať.

Mestá rozhodnutie nemenia
"My parížsku dohodu považujeme za dobre vyrokovanú, podpísanú a zratifikovanú, ktorá už vstúpila do platnosti. Nechceme o nej vyjednávať, ale napĺňať ju a implementovať," zdôraznil Šefčovič, ktorý bol v decembri 2015 pri zrode dohody z Paríža.
Dodal, že EÚ víta, že americké štáty ako Kalifornia, New York, Washington, viaceré mestá a tiež veľké korporácie sa rozhodli konať v súlade s klimatickými cieľmi.
Môžu tak konať, lebo pokiaľ ide o mestskú dopravu, výrobu energie v každom zo štátov a stimuly poskytované výrobcom elektriny, do veľkej miery to majú v rukách guvernéri štátov a primátori miest.
Pre dobro veci sú aj rozhodnutia firiem ako Google, ktorá chce vo svojich dátových centrách využívať len obnoviteľnú energiu.

Únia je líder zmien
"Privítali by sme, keby federálna vláda bola s nami, budú nám ako partneri chýbať. Ale veríme, že jednotlivé americké štáty a mestá a korporácie urobia maximum preto, aby boj s klimatickými zmenami bol úspešný," opísal Šefčovič situáciu.
Pripomenul, že postoj USA neodradil EÚ a zvyšok medzinárodného spoločenstva od aktivít v prospech cieľov parížskej dohody.
EÚ je aj naďalej lídrom týchto zmien a stala sa prvou veľkou ekonomikou, ktorá všetky záväzky z Paríža už aj transformuje do európskych zákonov. Všetky tieto zákony by podľa Šefčoviča mali byť schválené tento rok a na budúci rok.
"Pokračujeme aj v líderskej pozícii v oblastiach, ako je veda a výskum, kde EÚ prevzala vedenie Medzinárodnej misie pre inovácie. Tá bola založení vlani v San Franciscu, ale vzhľadom na novú situáciu v USA v tejto iniciatíve pokračuje Európa," poukázal Šefčovič na ďalšie aspekty súvisiace s USA a ich postojom k parížskej dohode.
Loading
...

Spoločná obrana
Okrem parížskej klimatickej dohody europoslanci diskutovali aj o návrhu európskeho fondu pre obranu. Juncker vyhlásil, že Únia by nemala zveriť svoju bezpečnosť "tretej strane", a podporil návrh na vytvorenie spoločného európskeho fondu pre obranu.
Predseda exekutívy EÚ europoslancom pripomenul, že nadchádzajúci summit EÚ (22.-23.6.) sa bude okrem brexitu a migrácie zaoberať aj bezpečnostnou a obrannou politikou.
Spresnil, že stretnutie s národnými lídrami EÚ využije na dosiahnutie ich podpory pre iniciatívu eurokomisie zameranú na spoločný európsky fond pre obranu.
Podľa jeho slov EÚ potrebuje spoločnú a posilnenú európsku obranu a v tejto súvislosti uviedol, že Spojené štáty minú na obranu dvakrát viac ako všetky krajiny EÚ, pričom štáty ako Rusko a Čína tiež zvyšujú svoje rozpočty na obranu.
"Nemôžeme stavať na tom, že niekto zvonku sa postará o našu bezpečnosť," vysvetlil Juncker.
Exekutíva EÚ minulý týždeň navrhla vytvorenie európskeho fondu na obranu s ročným rozpočtom okolo 5,5 miliardy eur.
Za pomoci tohto fondu chce EÚ prioritne financovať výskum a vývoj v oblasti obranného priemyslu, aby sa toto odvetvie stalo konkurencieschopnejšie v globálnom meradle.