TUNIS. Tunisko o ďalšie štyri mesiace predĺžilo výnimočný stav, ktorý v tejto severoafrickej krajine platí už od roku 2015 pre pretrvávajúcu hrozbu útokov islamských extrémistov. Jeho ďalšie predĺženie v stredu oznámil úrad tuniského prezidenta Bádžího Káida Sibsího.
Prezidentská kancelária dodala, že prijatiu rozhodnutia o predĺžení výnimočného stavu predchádzali konzultácie s vládou a parlamentom.
Terorizmus a situácia na hraniciach
Podľa zdrojov v prezidentskej kancelárii bol výnimočný stav predĺžený najmä v súvislosti so situáciou na hraniciach Tuniska a terorizmom, ale aj v spojitosti s "vojnou proti korupcii", ktorú v krajine vedie tuniská vláda.
Citovaný zdroj podľa denníka L'Orient-Le Jour spresnil, že vzhľadom na atentáty, ku ktorým došlo v zahraničí, napr. v Británii, "je lepšie byť v strehu".
Tuniské vedenie rozhodlo o vyhlásení výnimočného stavu po samovražednom bombovom útoku z 24. novembra 2015, keď v hlavnom meste Tunis zahynulo 12 príslušníkov prezidentskej stráže a páchateľ. K činu sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS). Išlo o tretí veľký útok militantných islamistov v Tunisku v roku 2015.
Útoky s desiatkami obetí
Pri predchádzajúcej masakre v múzeu Bárdú (Bardo) v metropole Tunis z marca 2015 mladí tuniskí džihádisti zastreli 21 zahraničných turistov a jedného policajta.
V júli 2015 potom nasledoval útok v hoteli Riu Imperial Marhaba v obľúbenom letovisku Marsá al-Kantáwí (Port El-Kantaoui) neďaleko mesta Súsa, kde prišlo o život 38 turistov, väčšinou Britov.
Tunisko je pritom vo všeobecnosti považované za krajinu, ktorá - na rozdiel od ďalších severoafrických - relatívne hladko zvláda postupný prechod k demokracii. Veľkým rizikom pre tamojšiu bezpečnostnú a politickú stabilitu sú však tisíce Tunisanov, ktorí sa pridali k džihádistickým organizáciám bojujúcim v Iraku, Sýrii či Líbyi.