BRUSEL. Európska komisia v utorok potvrdila, že začala proces právneho konania proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku z dôvodu porušenia európskej legislatívy súvisiacej s prerozdelením žiadateľov o azyl.
Komisia upozornila, že väčšina členských štátov Únie ukázala, že premiestňovanie migrantov žiadajúcich o azyl funguje, ak existuje politická vôľa.
Komisia zároveň vyzvala Slovensko, aby v najbližších týždňoch revidovalo svoju politiku pre žiadateľov o presídlenie s cieľom zosúladiť ju s rozhodnutiami Rady EÚ o relokáciách z Grécka.
Slovensko prijalo dobrovoľný záväzok premiestniť sto osôb z Grécka a Talianska, doteraz premiestnilo 16 osôb z Grécka, z Talianska nepremiestnilo nikoho.
Opakované výzvy
"Komisia v posledných mesiacoch opakovane vyzvala tie členské štáty, ktoré doteraz nepresídlili žiadnych migrantov alebo ktoré sa nezaviazali k relokáciám, aby tak urobili. Žiaľ, aj napriek týmto výzvam Česká republika, Maďarsko a Poľsko v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami vyplývajúcimi z rozhodnutia Rady a v rozpore so záväzkami voči Grécku, Taliansku a iným členským štátom neprijali doteraz potrebné opatrenia," píše sa v komuniké exekutívy EÚ.
V dokumente sa uvádza, že "za týchto podmienok" sa eurokomisia rozhodla začať voči zmieneným členským štátom právne konanie pre porušenie tejto povinnosti.
Prvým krokom budú oficiálne listy
Komisia ako prvý krok v tomto konaní rozpošle listy s oficiálnym rozhodnutím o spustení konania do Prahy, Budapešti a Varšavy. Listy predstavujú prvý krok v rámci postupu v prípade porušenia povinnosti (tzv. infringement) vyplývajúcich zo zmlúv EÚ a rozhodnutí na úrovni EÚ zo strany niektorého členského štátu.
Právne konanie sa týka porušenia dohody prijatej na zasadení Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v septembri 2015, ktorá predvída premiestnenie 160-tisíc migrantov z územia Grécka a Talianska na územie ostatných členských krajín Únie.
Dohoda bola prijatá, hoci proti takémuto programu relokácií hlasovali Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Poľsko pôvodne proti tomuto mechanizmu protestovalo, v septembri 2015 však nakoniec hlasovalo za jeho prijatie.
Členské štáty EÚ sa neskôr zaviazali prijať ďalších 22-tisíc utečencov zo Sýrie, ktorí sa ocitli v susedných krajinách, v Turecku, Jordánsku a Libanone.
Poľsko a Česko reagujú
Hovorca poľskej vlády Rafal Bochenek oznámil, že Varšava rešpektuje rozhodnutie Európskej komisie začať právne konanie proti Poľsku a ďalším dvom krajinám, ale nesúhlasí s ním.
Dodal, že vláda od samotného začiatku tvrdí, že vynútená relokácia ľudí nie je dobrým riešením migračnej krízy.
Český premiér Bohuslav Sobotka oznámil, že jeho krajina nie je ochotná zmeniť názor na plán EÚ na prerozdeľovanie migrantov.
Sobotka vo vyhlásení uviedol: "Česká republika nesúhlasí so systémom prerozdeľovania založeného na migračných kvótach. A vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v Európe a tiež na to, že systém kvót nefunguje, nebude sa doň zapájať."
ČR mala do septembra prijať okolo 2600 utečencov, ale zatiaľ prijala len 12, všetkých z Grécka.
Český minister vnútra Milan Chovanec minulý týždeň povedal, že jeho krajina neprijme už žiadnych ďalších utečencov v rámci únijného systému povinných kvót.
Sobotka informoval, že systém kvót je v českej verejnosti veľmi nepopulárny a že "oslabil dôveru občanov v EÚ" a oddialil vyriešenie migračnej krízy.
Nerozumné rozhodnutie, vyhlásil Kamall
Syed Kamall, líder Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), tretej najsilnejšej politickej frakcie v Európskom parlamente (EP), sa v utorok zastal trojice stredoeurópskych štátov, voči ktorým Európska komisia konanie.
Predseda ECR označil rozhodnutie Európskej komisie za neopodstatnené a nerozumné.
"Rada a komisia vedia od začiatku, že niekoľko členských štátov bolo proti tejto iniciatíve. Dokonca aj medzi členskými štátmi, ktoré podporili program presídľovania, boli jeho úspechy obmedzené a nedokázali účinne čeliť rozsahom krízy, pred ktorou stojí EÚ," uviedol Kamall v správe pre médiá.
Podľa jeho slov by Európska komisia a Európsky parlament ešte predtým, ako nanútia nepopulárne a neefektívne právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva neochotným členským štátom, mali nájsť také riešenia migračnej krízy, ktoré budú vychádzať z konsenzu a nebudú vytvárať deliace čiary medzi členskými krajinami Únie.
"Musíme samozrejme pomôcť utečencom a najzraniteľnejším osobám, čo sa však najlepšie dosiahne zlepšením podmienok v prijímacích centrách pre utečencov, urýchlením spracovávania žiadostí o azyl, uplatňovaním zásad Ženevského dohovoru, zlepšením systému návratovej politiky pre neúspešných žiadateľov o azyl, poskytovaním podpory utečeneckým táborom na bezpečných miestach v blízkosti konfliktných regiónov a poskytovaním podpory tým členským štátom, ktoré dobrovoľne prijímajú utečencov," vysvetlil britský europoslanec.
