Platí, že je už len otázkou, kedy porazíme Islamský štát, a nie to, či sa tak vôbec stane?
„Ak hovoríme o Islamskom štáte, tak to platí. Ak hovoríme o militantnom islamizme, ten nie je len o posledných piatich rokoch. Bol tu s nami mnoho desaťročí a bude tu s nami aj ďalej. Môžeme tiež očakávať, že vznikne veľa nových skupín s rovnakou taktikou, bojovníci niektorých budú mať aj skúsenosti z boja za Islamský štát.“
Ak aj porazíme kalifát, všetky problémy Sýrie a Iraku sa tým nevyriešia. Čo tam môžeme očakávať?
„O Sýrii a Iraku by som už ani nehovoril ako o štátoch. Už len na samotnom fakte, že teroristická organizácia bola schopná vytvoriť niečo ako štát, vidno, že tieto dva veľké štáty tam už nie sú. Už ostali len názvy, ale v Sýrii ani v Iraku už nefunguje centrálna autorita. Ostalo politické vákuum a územie, ktoré si môže zobrať ktokoľvek.“
Už párkrát ho zabili. Vodca Islamského štátu sa zmenil z kalifa na štvanca Čítajte Kto si podľa vás toto územie po kalifáte zoberie?
„Budú to rôzne islamistické skupiny pod iným názvom. Iracký Kurdistan čaká referendum o nezávislom štáte. V Sýrii sa pretrhnú väzby celých oblastí na Damask, aj keď tam právne nepôjde o nezávislé štáty. Toto všetko je možné, lebo je to voľné územie, na ktorom sú veľké obchodné možnosti. Sú tam desiatky miliónov ľudí, ktorým môžete predávať lieky, jedlo, s ktorými môžete obchodovať. Na území sa dá zarábať, je tam napríklad ropa. Navyše aj v okolí sú veľké trhy – Turecko, Saudská Arábia... Ak viete ovplyvniť obchodné cesty v tejto oblasti, zarábate. Preto sa tu nesnažia územia získať len džihádisti, ale aj dobrodruhovia, ktorí chcú zarobiť. Ďalšie skupiny majú nacionalistické ambície ako Kurdi alebo šiitská komunita v Iraku.“
Tarek Osman
- Publicista a politický ekonóm egyptského pôvodu sa špecializuje na arabský svet. Preslávil sa knihou Egypt na pokraj (Egypt on the Brink), kde v roku 2010 predpovedal príchod arabskej jari. Tú nechápe len ako demonštrácie v uliciach, ktoré zažil jeho Egypt v roku 2011, ale najmä ako hnutie, ktoré zásadne mení spoločnosť v arabských štátoch a pokračuje dodnes. Publikuje v najprestížnejších svetových magazínoch, naposledy mu vyšla kniha o histórii politického islamu. Do Bratislavy prišiel v rámci konferencie Globsec.
Môže v budúcnosti Sýria alebo Irak vyzerať ako súčasná Líbya? Teda ako krajina s konkurenčnými vládami, milíciami v každom meste.
„Líbya je iná, je to veľmi mladý štát. Vždy mala veľmi samostatné regióny, ktoré sa spojili len pred sto rokmi. Vo východnom Stredomorí je situácia iná. Aj Sýria či Irak sa dajú označiť za nové štáty, ale je v nich silnejší pocit jednoty. Takisto tam do hry vstupuje viac medzinárodných hráčov ako v Líbyi, stávajú sa dejiskom prenesených konfliktov regionálnych veľmocí Iránu a Saudskej Arábii. O Líbyu je oveľa menší záujem, nikto sa o ňu toľko nezaujíma.“
Pre Európu je však Líbya dôležitá z pohľadu utečeneckej krízy.
„Áno. Európa chápe Líbyu z pohľadu toho, že chce zabrániť problému dostať sa na jej územie. Egypt sa tiež o Líbyu zaujíma, lebo sa bojí džihádistickej hrozby, tiež mu ide o prevenciu. Chcú však najmä udržať problém v nejakých hraniciach. V Sýrii a v Iraku sa aj cudzie štáty zaujímajú, ako tam môžu ovplyvniť situáciu, ako im môžu pomôcť.“
“V Európe ľudia prijímajú to, ako to tam po druhej svetovej vojne vyzerá. Že ak sa im nepáči jedna vláda, môžu ju vymeniť. Prijali dedičstvo svojich krajín, no v arabskom svete sa to nedeje. A to je jeho skutočný príbeh arabského sveta.
„
Islamský štát mohol vyrásť a udržať si územia aj preto, že mnohým moslimom vyhovuje jeho radikálne videnie viery. Rastú takéto postoje?
„Z viacerých arabských krajín prichádzajú prieskumy, že päť alebo desať percent populácie istým spôsobom sympatizuje s Islamským štátom. Ak ide o krajinu so 40 miliónmi obyvateľov, môže ísť o štyri milióny ľudí s takýmito postojmi. To však neznamená, že štyri milióny ľudí by zajtra išli zabíjať. Zrejme sú to veľmi mierumilovní ľudia, ale niekde vo vnútri sympatizujú s myšlienkou kalifátu.
