VARŠAVA. K poľským odporcom výrubu stromov v Bielovežskom pralese sa v utorok pridali aj ochrancovia prírody z Česka a Rumunska, informoval poľský denník Gazeta Wyborcza.
Skupina asi 30 demonštrantov v utorok ráno zablokovala ťažkú techniku, pomocou ktorej sa Bielovežskom pralese ťaží drevo. Stroje omotali páskou s nápisom "Zastavte výrub" a posadali si ku kolesám áut, aby im zabránili v pohybe.
"Bielovežský prales je posledný prirodzený nížinný les v Európe. Je to dedičstvo nás všetkých. Nemôžem uveriť tomu, že sa tu rúbe," uviedol pre poľský denník jeden z českých aktivistov.
Roky nedotknutý človekom
Pred tromi týždňami vyzvalo na zastavenie ťažby dreva vyše 200 poľských a zahraničných umelcov a spisovateľov. Medzi signatármi listu adresovaného najvyšším predstaviteľom Poľska boli aj nemecká spisovateľka Herta Müllerová a poľskí režiséri Agnieszka Hollandová a Jerzy Skolimowski.
Už vlani, keď sa v pralese začal výrub na nechránených územiach, ktoré boli napadnuté lykožrútom, ekologickí aktivisti varovali, že ťažbou sa zničí ekosystém, ktorý bol nedotknutý človekom desiatky rokov.
Poľské ministerstvo životného prostredia tvrdí, že ťažbou zachraňuje najmladšie - človekom vysadené - časti lesa pred inváziou lykožrútov, čím sa prales zachová.
Ekológovia i Európska únia však tvrdia, že výrub je príliš veľký, čo ohrozuje samotnú existenciu pralesa, ktorý je aj chráneným územím UNESCO.
Domov pre zubra
Bielovežský prales je najstarším a najväčším pralesom na európskom území a od roku 1979 svetovým dedičstvom UNESCO. Rozprestiera sa na ploche 150-tisíc hektárov na území Poľska a Bieloruska. Vznikol pred 10-tisíc rokmi a dlho existoval bez zásahu človeka aj vďaka tomu, že poľská šľachta si ho vyhliadla ako lovecký revír.
Prales je domovom najväčšieho európskeho cicavca - zubra - a v lesoch sa voľne pohybuje populácia vlkov a rysov. V pralese našlo domov 20-tisíc živočíšnych druhov a darí sa v ňom i jedinečnej flóre.
