PARÍŽ, BRATISLAVA. Keď 38-ročný bývalý francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron pred rokom zakladal vlastné hnutie, mnohí sa mu smiali. Nemal takmer žiadne politické skúsenosti, vyčítali mu mladý vek a všetko akoby robil naopak.
Na rozdiel od väčšiny strán sa zastával myšlienky Európskej únie a namiesto o sociálnom štáte hovoril o škrtoch v štátnej správe.
„Dnes už je tých, čo sa mu smejú, len málo,“ napísal pred mesiacom portál ABC News.
Deň predtým Macron v druhom kole prezidentských volieb rozdielom 34 percent rozdrvil kandidátku krajne pravicového Národného frontu Marine Le Penovú a stal sa novou hlavou Francúzska.
Prezident je vo Francúzsku, napríklad na rozdiel od Slovenska, hlavnou politickou postavou. Vyberá premiéra aj členov vlády, bez podpory poslancov však nepresadí takmer nič.
Zápas o zmenu krajiny sa však v skutočnosti začal až teraz v nedeľu, keď si obyvatelia Francúzska začali voliť nový parlament.
Všetci proti Macronovi
Macronovo hnutie En Marche! (Vpred) bolo už dávno pred voľbami obrovským favoritom a všetky prieskumy predpovedajú, že získa väčšinu aj v parlamente. Konečné výsledky sa dozvieme až o ďalší týždeň, keď je naplánované druhé kolo volieb.
“O hlasy sa uchádzajú len dva typy kandidátov. Tí, ktorí patria k francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, a potom tí druhí.
„
Vo Francúzsku sa parlament volí väčšinovým systémom, teda v každom zo 577 volebných obvodov sa stane poslancom len víťaz. Ak žiadny z kandidátov v obvode nezíska väčšinu, rozhodne sa v druhom kole 18. júna.
Podľa prieskumov by však Macronovi kandidáti mali už v prvom kole získať najmenej tretinu mandátov.
Výsledky parlamentných volieb, na rozdiel od tých prezidentských spred vyše mesiaca, je však ťažké predpovedať. Kandidátov na poslancov je 7882.
Už cez víkend bolo jasné, že to bude Macron proti všetkým.
„O hlasy sa uchádzajú len dva typy kandidátov,“ napísal analytik portálu Politico Pierre Briancon. „Tí, ktorí patria k francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, a potom tí druhí.“
