PRIŠTINA. Víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb v Kosove sa stala koalícia nacionalistických strán, ktorá podľa exit pollov získala vyše 40 percent hlasov. Informovala o tom tlačová agentúra APA.
Vyhrali nacionalisti
Na prvom mieste s približne 40 percentami skončila volebná koalícia vedená Demokratickou stranou Kosova (PDK), ktorú založil súčasný prezident a niekdajší vodca kosovských povstalcov Hashim Thaci. Súčasťou tejto koalície sú aj Aliancia pre budúcnosť Kosova (AAK) a Iniciatíva pre Kosovo (NISMA).
Druhé miesto podľa exit pollov patrí ultranacionalistickej strane Sebaurčenie (Vetëvendosje), ktorá získala zhruba 30 percent hlasov.
Až na treťom mieste s 27 percentami sa umiestnila koalícia strán okolo Demokratickej ligy Kosova (LDK) premiéra Isu Mustafa.
Loading
...
Kosovský prezident rozpustil parlament, krajinu čakajú predčasné voľby Čítajte Účasť bola nízka
Hlasovanie podľa prvých informácií poznačila nízka účasť. Štyri hodiny pred koncom hlasovania pristúpilo k volebným urnám len necelých 28 percent voličov, o ktorých priazeň sa uchádzalo 26 politických strán a koalícií.
O zložení nového 120-členného zákonodarného zboru rozhodlo zhruba 1,8 milióna oprávnených voličov. Takmer 890 hlasovacích miestností bolo otvorených do večera.
Úspech radikálov predpovedali prieskumy verejnej mienky. Favoritom volieb bola aj aliancia PAN okolo Demokratickej strany Kosova (PDK), ktoré bolo súčasťou doterajšej vládnej koalície.
Táto formácia navrhuje na premiéra bývalého veliteľa kosovských povstalcov Ramuša Haradinaja, ktorého susedné Srbsko viní z vojnových zločinov. Haradinaj v rámci predvolebných sľubov presadzoval menej ústretový postoj nielen k Srbsku, ale aj k Čiernej Hore.
Medzi nádejných kandidátov patrilo tiež zoskupenie na čele s Demokratickým zväzom Kosova (LDK) expremiéra Isu Mustafu.
Francúzsko nevydá kosovského expremiéra Haradinaja Srbom Čítajte V stávke sú práva Srbov
Výsledok volieb ovplyvní riešenie komplikovaných sporov so susednými štátmi. Podľa agentúry AP ide predovšetkým o vymedzenie hraníc s Čiernou Horou, ktoré viedlo k pádu doterajšej vlády.
V stávke je aj pokračovanie rozhovorov so Srbskom a schválenie ďalšej vzájomnej dohody, v rámci ktorej by srbská menšina v Kosove mala získať viac práv.
Bývalá juhosrbská provincia Kosovo vyhlásila s podporou Západu jednostrannou nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad ju ale nikdy neuznal a snaží si zachovať vplyv najmä na severe krajiny, kde žije početná srbská menšina.
Srbský premiér Aleksandar Vučić tvrdí, že kosovskí lídri chcú na Srbov v Kosove zaútočiť. Kosovský prezident Hashim Thaçi zase vyjadril obavu, že Srbsko má v pláne obsadiť časť severného Kosova.
