LONDÝN, BRATISLAVA. Ešte pred dvoma rokmi panovala medzi expertmi na britskú politiku zhoda v troch základných veciach: Británia je v nasledujúcich rokoch odsúdená na koaličné vlády, voliči nebudú hlasovať za vystúpenie z Európskej únie, a historická dominancia dvoch najväčších strán sa pomaly končí.
Všetci tri začali prestávať platiť postupne. Prvá v roku 2015, keď získali konzervatívci väčšinu a vytvorili vládu sami, druhá v roku 2016, keď Briti odhlasovali brexit.
Platnosť tej tretej sa skončila po štvrtkových parlamentných voľbách. Dve najväčšie britské strany, konzervatívci a labouristi, boli naposledy podobne silné po voľbách v roku 1970. Až 80 percent voličov hlasovalo vo štvrtok práve za jednu z nich.
Labouristi získali najviac percent od roku roku 2001 a konzervatívci napriek strate niekoľkých mandátov získali najlepší percentuálny výsledok od roku 1983.
Ako je možné, že Briti idú v tomto trende v rámci Európy zjavne opačným smerom? Dôvodov je viac a za niektorými z nich netreba hľadať trend, ale skôr prechodnú krízu viacerých menších strán.
UKIP a Zelení v troskách, liberáli v kríze
"Liberálni demokrati sa v lepšom prípade držia na rovnakej úrovni, UKIP sa od základu rozpadá a Zelení nevedia súperiť s Corbynovými labouristami, ktorí sa sústreďujú na rovnaké témy.“ povedal pre Buzzfeed ešte krátko pred voľbami politológ z Oxfordskej univerzity Steve Fischer.
