Loading
...PRAHA, BRATISLAVA. Prahu zmenil zo sivej metropoly socialistického sveta na slobodné mesto. Od roku 1948 bol prvým primátorom, ktorý nemal komunistické pozadie.
Aj keď sa zapojil do príprav známej petície pod názvom Charta 77, za disidenta sa nepovažoval. "Nálepky sú slová. Človek robí, čo vie alebo to, čo musí," citoval Jaroslava Kořána (17.1.1940 – 2.6.2017) český web irozhlas.cz.
Po vojne trávil väčšinu času medzi Kardašovou Řečicí a Veselím nad Lužnicí, obcami na okraji Třeboňska. Považoval sa preto za Juhočecha a rád sa nazýval sedliackym chlapcom.
Charta 77 znela Slovákom cudzo Čítajte Na FAMU v najlepších časoch
Na ceste k vyššiemu vzdelaniu mu bol až do politického uvoľnenia prekážkou jeho pôvod. Vyučil sa teda strojníkom a až v roku 1963 sa mu podarilo dostať na scenáristiku pražskej FAMU.
Mal šťastie, v tej dobe patrila Akadémia múzických umení v Prahe medzi najlepšie filmové školy na svete. Po skončení štúdia pracoval ako scenárista na Barandove. Nevenoval sa však iba filmovej tvorbe. Vďaka nemu sa Česi mohli zoznámiť s velikánmi americkej a britskej literatúry.
Jaroslav Kořán prekladal diela Roalda Dahla, Henryho Millera či Charlesa Bukowského. Neskôr pribudol aj Keseyho Prelet nad kukučím hniezdom.
Väzenie, Charta a Playboy
Za spev v krčme dostal 18 mesiacov vo väzení. Slovami „bite Rusov, vrahov“ sa podľa súdu dopustil hanobenia národa. Odsedel si rok.
Koncom sedemdesiatych rokov sa zapojil do príprav Charty 77, petície proti porušovaniu ľudských práv. Na organizačnom stretnutí v Kořánovom byte bol aj Václav Havel. Neskôr Kořán fotil pre britskú tlačovú agentúru Reuters.
Pražským primátorom bol dva roky, do septembra 1991. "Demokraticky nás zvolili a demokraticky nás odvolávajú,“ komentoval situáciu Kořán.
K politike neskôr vôbec neinklinoval a z magistrátu sa vrátil k prekladom a fotografovaniu. Jiří Kořán bol prvým šéfredktorom českej verzie pánskeho magazínu Playboy, ktorý viedol tri roky.
