LONDÝN, BRATISLAVA. Britská politická scéna bola dlhodobo pomerne stabilná, ale v posledných rokoch to už neplatí. Už štvrtý rok za sebou voliči rozhodujú o podobe a budúcnosti Spojeného kráľovstva.
Začalo sa to v roku 2014 referendom o škótskej nezávislosti. Škótská národná strana si ho presadila aj vo vláde Davida Camerona, no s prísľubom, že je to „jediná šanca za generáciu“.
Aj keď šanca na nezávislosť sa ku koncu priblížila, Škóti sa nakoniec predsa len rozhodli zostať súčasťou Veľkej Británie.
Hlas za Európu
Neskôr sa ukázalo, že Škóti sa okrem iného báli, že by ako nezávislá krajina nemali isté členstvo v Európskej únii. A Škóti na rozdiel od Angličanov v Únii väčšinovo chcú byť.
650 členov
má dolná komora britského parlamentu. O jej zložení sa rozhodne vo štvrtok.
O rok neskôr sa konali parlamentné voľby, do ktorých išiel Cameron s prísľubom, že ak vyhrá, usporiada referendum o odchode krajiny z Únie.
Chcel tým utíšiť kritikov Bruselu medzi konzervatívcami.
Vyšlo mu to, vyhral ešte výraznejšie ako v roku 2010, nemusel zostavovať koalíciu a mohol vládnuť sám. A tak sa vydal do Bruselu vyrokovať osobitné podmienky pre krajinu, aby mohli Briti v referende hlasovať za zotrvanie v Únii. Potom viedol kampaň proti brexitu.

Hlas proti Európe
Referendum v júni 2016 sa však prekvapivo skončilo hlasom za vystúpenie. A tak Cameron skončil ako premiér, Škóti začali hovoriť o novom referende, lebo oni za odchod z Únie v rokoch 2014 ani 2016 nehlasovali.
Brusel zas sľubuje, že krajina odchodom bude trpieť, aby sa Briti nestali vzorom pre ďalších nespokojných členov.
Na čelo konzervatívcov aj vlády sa dostala Theresa Mayová, ktorej vyčítajú, že ju tam neposlali voliči. Aby to nemusela počúvať počas rokovaní o brexite a aby posilnila svoju pozíciu, rozpustila v apríli parlament a vyhlásila predčasné voľby.
Prieskumy vtedy naznačovali, že náskok konzervatívcov by sa mal ešte zvýšiť. Čím bližšie je však hlasovanie, tým menší je aj rozdiel. Aj keby konzervatívci nevyhrali, brexit je nezvratný, no veľmi odlišné môžu byť vyrokované podmienky.
Čo na to Škóti?
Od podmienok odchodu môže závisieť aj to, ako vážne budú škótski nacionalisti tlačiť na ďalšie referendum o nezávislosti. V ich záujme je, aby bol odchod čo najmäkší, teda aby obchodné vzťahy Británie s Úniou boli tesné. Naopak, Mayová otvorene hovorí o tvrdom brexite.
Rozhodovať sa bude v 650 parlamentných okrskoch, v každom väčšinovo o jednom poslancovi. Miestnosti sa zatvoria o 23. hodine stredoeurópskeho času, výsledky budú známe v piatok ráno.