BUDAPEŠŤ. Maďarsko sa bude usilovať o zrušenie takzvaných Benešových dekrétov, na základe ktorých Československo po druhej svetovej vojne odobralo veľkej časti Maďarov občianstvo a majetok. V juhomaďarskom meste Bonyhád to v pondelok podľa agentúry MTI povedal štátny minister pre národnostnú politiku Árpád János Potápi.
Politik vládnucej konzervatívnej strany Fidesz, ktorý má na starosť maďarské menšiny žijúce v zahraničí, predniesol svoje slová pri príležitosti 70. výročia odsunu etnických Maďarov z územia dnešného Slovenska.
Po vojne podľa Potápiho najviac trpeli Maďari v Československu, ktorí prišli o štátnu príslušnosť v rodnej krajine a stali sa obeťou "diabolského plánu," ktorý vraj hľadal vinníkov medzi nevinnými.
Maďarsko dlhodobo považuje za sporné výnosy prezidenta Edvarda Beneša, ktoré československých Maďarov a Nemcov zbavili občianstva a predznamenali ich vysídlenie na základe dohôd víťazných mocností. Odsun Maďarov zo Slovenska v rokoch 1947-1948 sa odohral na základe dvojstrannej dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva z februára 1946.
MTI skôr uviedla, že viac ako 100-tisíc etnických Maďarov bolo deportovaných alebo zaslaných do pracovných táborov a nikto z nich sa nedočkal odškodnenia. Maďarský parlament v roku 2012 vyhlásil 12. apríl za deň pamiatky odsunutých z "Horného Uhorska", ako sa hovorilo Slovenskom v rámci Uhorska do roku 1918.
Slovenská aj česká politická reprezentácia zrušenie Benešových dekrétov dlhodobo odmieta. Ústavný súd SR potvrdil platnosť výnosov v čase vzniku a ich záväznosť, čo znamená, že nimi nastolené zmeny zostávajú zachované. Skúmať, či naďalej zostanú platnou súčasťou slovenského právneho poriadku, ale súd odmietol, lebo sú už právne neúčinné.
