1. Čo je klimatická dohoda z Paríža?
Dohodu o obmedzení emisii schválilo 195 krajín v decembri 2015 v Paríži. K dnešnému dňu ju ratifikovalo 147 z nich. Hlavným bodom dohody je znížiť produkciu svetových emisií tak, aby do konca storočia globálna teplota nestúpla o viac ako 2°C v porovnaní s predindustriálnou dobou.
Štáty by mali postupne znížiť emisie na minimum – dohoda však presne neurčuje, ako a kedy to majú spraviť, neexistujú ani konkrétne tresty.
Jednotlivé krajiny si tempo, akým obmedzia vypúšťanie emisií, určujú samy. Bohaté národy majú navyše prispieť tých chudobnejším, aby záväzky z dohody dokázali spĺňať a aby sa ekonomický dopad dohody nepreniesol na bežných ľudí v rozvojových krajinách.
2. V čom bola dohoda výnimočná?
Zmluvu z Paríža ako prvú klimatickú dohodu v histórii rešpektujú prakticky všetky krajiny sveta. Okrem štátov ju podporujú aj ropné spoločnosti či veľké priemyselné konglomeráty.
Nepovinný systém, ktorý dal štátom väčšiu flexibilitu má zabezpečiť, aby si každá krajina určila vlastné ciele podľa možností.
Trump zjednotil svet. Boj s klímou zintenzívnia Únia aj Čína Čítajte 3. Prečo je dôležité udržať oteplenie pod 2 °C?
Ak by štát emisie neobmedzili, Zem by sa mohla otepliť až o štyri stupne. Pri takomto výraznom oteplení by moria zaplavili viaceré ostrovné štáty aj časti krajín ako Bangladéš, Vietnam či Egypt. OSN odhaduje, že niektoré oblasti planéty by už boli neobývateľné.
Výsledkom by bola nová masívna vlna migrácie. Ak sa nárast teploty podarí udržať pod 2 °C, budú problémy oveľa miernejšie a väčšina krajín by ich bola schopná zvládnuť .
V súčasnosti je teplota na planéte oproti predindustriálnej ére vyššia o 0,8 °C. Dvojstupňový limit predstavuje pomyselný zlomový bod. Mnohé štáty majú v skutočnosti cieľ udržať oteplenie pod hodnotou 1,5 °C.
4. Prečo Spojené štáty od dohody odstúpili?
Americký prezident Donald Trump tvrdí, že pravidlá dohody škodia americkej ekonomike. Podľa Trumpa dohoda zvýhodňuje ostatné krajiny na úkor USA.
