NEW YORK, BRATISLAVA. Bežná verejnosť ju takmer vôbec nepozná, v diplomatických kruhoch je to však jedna z najprestížnejších funkcií. Predseda Valného zhromaždenia nemá príliš široké právomoci, šéfuje však druhému najdôležitejšiemu orgánu Organizácie Spojených národov. V utorok na čelo inštitúcie so symbolickými právomocami zvolili slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.
Lajčáka zvolili za predsedu Valného zhromaždenia OSN Čítajte „Slovensku sa dostáva mimoriadna medzinárodná prestíž,“ tvrdí pre SME hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Susko. „Keďže 193 členských štátov si spomedzi svojich členov volí každý rok nového predsedu, ide doslova o príležitosť, ktorá sa naskytne raz za 193 rokov,“ tvrdí.
Aká bude Lajčákova funkcia? A je to úspech slovenskej diplomacie, ako to prezentuje slovenská vláda?
Šéfovia Valného zhromaždenia
2007 Srgjan Kerim, Macedónsko
2008 Miguel d’Escoto Brockmann, Nikaragua
2009 Ali Treki, Líbya
2010 Joseph Deiss, Švajčiarsko
2011 Násir al-Násir, Katar
2012 Vuk Jeremić, Srbsko
2013 John Williams Ashe, Antigua a Barbadua
2014 Sam Kutesa, Uganda
2015 Mogens Lykketoft, Dánsko
2016 Peter Thomson, Fidži
2017 Miroslav Lajčák, Slovensko
Prečo práve Lajčák?
Meno šéfa Valného zhromaždenia sa v skutočnosti nevyberá priamo, prvotné kritérium je krajina, z ktorej pochádza. Platia pritom dve pravidlá, obe nepísané. Po prvé, nemôže byť zo štátu, ktorý je jedným z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady, v praxi najdôležitejšieho orgánu OSN. Takisto musí pochádzať z regiónu, ktorý je teraz „na rade“.
Vlani to bola Ázia, rok predtým západná Európa a ešte predtým Afrika. Tento rok bola na rade takzvaná východoeurópska skupina, kam v rámci OSN patrí aj Slovensko.
Slovensko malo o post dlhodobý záujem. Zavážil fakt, že na čele Valného zhromaždenia nikdy nestál Slovák – v histórii sa iba raz stalo, že šéf VZ bol opakovane z rovnakej krajiny.
