BRUSEL. Sloboda médií musí byť dôsledne chránená v celej Európskej únii, kauza bývalého českého ministra financií a šéfa strany ANO Andreja Babiša je však skôr zlyhaním jedného politika ako systémovou záležitosťou.
Tento názor prevažoval v pléne Európskeho parlamentu (EP) počas štvrtkovej rozpravy o slobode médií v ČR.
Riziko zneužívania médií
Ako agentúru SITA informovala tlačová atašé EP na Slovensku Soňa Mellak, parlament diskutoval o riziku politického zneužívania českých médií v reakcii na zverejnenie nahrávky, ktorá zachytáva Babiša, ako sa dohaduje s novinárom Marekom Přibilom. Babiš s ním podľa nahrávok riešil zverejnenie negatívnych článkov o politických rivaloch.
Přibil pracoval pre denník Mladá fronta DNES, ktorá patrí do Babišom vlastnenej mediálnej skupiny.
Ako ďalej informovala Mellak, mnoho rečníkov v rozprave odsúdilo údajné konanie Andreja Babiša, zároveň však zdôraznilo, že v tomto prípade ide skôr o zlyhanie jedného politika ako o systematické zneužívanie médií zo strany vládnej moci.
Podľa niektorých poslancov by sa Európsky parlament touto záležitosťou nemal vôbec zaoberať, keďže česká vláda sa so situáciou náležite vysporiadala. Ďalší europoslanci však varovali, že problém slobody médií a možného zasahovania do ich práce sa týka viacerých členských štátov a vyzvali na prijatie legislatívnej normy EÚ, ktorá by garantovala pluralitu médií v celej Únii.
Nárast antisemitizmu
Poslanci upozornili, že nárast antisemitizmu v EÚ si vyžaduje dôraznejšiu reakciu.
Vyzvali na efektívnejšie stíhanie páchateľov a cezhraničnú spoluprácu s tým, že členské štáty EÚ by mali ustanoviť národných koordinátorov na boj proti antisemitizmu. Za dobrý nápad považujú vyučovanie histórie holokaustu na školách.
Nárast antisemitizmu v celej EÚ si podľa europoslancov vyžaduje dôraznejšiu reakciu. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré vo štvrtok schválil Európsky parlament. Podľa poslancov sú nenávistné prejavy a násilie páchané na príslušníkoch židovskej komunity v Európe nezlučiteľné s hodnotami EÚ.
Členské štáty by preto mali prijať opatrenia na zaistenie bezpečnosti svojich židovských občanov. Parlament vyzval vedúcich politikov vo všetkých krajinách EÚ, aby systematicky a verejne odsudzovali protižidovské vyjadrenia a ustanovili národných koordinátorov pre boj proti antisemitizmu.
Podľa uznesenia EP by rasistický motív mal byť priťažujúcou okolnosťou trestných činov a orgány činné v trestnom konaní by mali postihovať aj antisemitské prejavy na internete.
Cezhraničná spolupráca
Poslanci vyzvali na zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce, a to najmä pri stíhaní teroristických trestných činov.
Členské štáty by zároveň mali v rámci svojich policajných síl zriadiť osobitné útvary na boj proti nenávistným trestným činom a na účel účinnejšieho stíhania tejto trestnej činnosti prijať definíciu antisemitizmu vypracovanú Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA).
Europoslanci odkázali, že aj sprostredkovatelia online služieb, ako sú napríklad internetové vyhľadávače, sociálne médiá či aplikácie, by mali prijať rozhodnejšie opatrenia na boj proti antisemitským nenávistným prejavom.
Do kontextu týchto snáh zapadá aj návrh, aby sa do školských učebných osnov a učebníc dejepisu dostali dejiny holokaustu a židovská história a súčasný život Židov by mali prezentovať komplexne, vyvážene a bez akýchkoľvek foriem antisemitizmu.
Spolupráca so sociálnymi médiami
Spoločná iniciatíva Európskej komisie a viacerých platforiem sociálnych médií a občianskej spoločnosti prináša výsledky v rámci boja proti nezákonným nenávistným prejavom na internete. Uviedla to vo štvrtok exekutíva Únie v správe pre médiá.
Komisia pred rokom spolu so štyrmi najvýznamnejšími platformami sociálnych médií - Facebook, Twitter, YouTube a Microsoft - prijala kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete.
Jeho súčasťou je súbor záväzkov zo strany sociálnych platforiem bojovať proti šíreniu takéhoto obsahu v Európe.
Z vyhodnotenia, ktoré uskutočnili mimovládne organizácie a verejné subjekty v 24 členských štátoch a ktoré bolo uverejnené pri príležitosti prvého výročia kódexu správania, vyplýva, že zapojené spoločnosti dosiahli značný pokrok pri plnení svojich záväzkov.
Podpredseda eurokomisie zodpovedný za digitálny jednotný trh Andrus Ansip upozornil, že úzka spolupráca so súkromným sektorom v boji proti nezákonným nenávistným prejavom naozaj prináša výsledky a eurokomisia chce tieto spoločné snahy ešte znásobiť.
