WASHINGTON, BRATISLAVA. Od momentu, ako Donald Trump zvíťazil v prezidentských voľbách, vedci na celom svete spozorneli. Keď v decembri 2013 v Los Angeles mrzlo, Trump na twitter napísal, že „globálne otepľovanie je totálny a veľmi drahý hoax“. Rok predtým ho označil za čínsky plán na oslabenie amerického priemyslu.
Napriek tomu, že svoje vyjadrenia o klimatických zmenách zmiernil, po piatich mesiacoch v úrade Trump pravdepodobne odstúpi od najdôležitejšej klimatickej dohody histórie.
V stredu o tom informovala spravodajská stránka axios.com s odvolaním sa na dva nemenované zdroje z Bieleho domu.
Loading
...
Trump v stredu na svojom twitteri uviedol, že svoje zámery v tejto veci oznámi už čoskoro.
"Moje rozhodnutie ohľadne parížskej dohody oznámim v najbližších dňoch," napísal americký prezident.
Americké odstúpenie od Parížskej dohody nemusí znamenať len krach celého projektu, ale aj zbrzdenie celosvetovej snahy v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Výhovorky aj vyhrážky
Američania roky bránili úspechu dohôd o znížení emisných plynov. Tri roky po tom, ako Spojené štáty v roku 1998 podpísali Kjótsky protokol, sa vtedajší prezident George W. Bush vyjadril, že dohoda by poškodila americkú ekonomiku a zvýhodnila Čínu či Indiu, a preto protokol Kongres neratifikuje.
S Američanmi túto dohodu neakceptovali len Kanada, Andorra a Južný Sudán. Záväzok znížiť celosvetové emisie o 5,2 percenta sa tak nepodarilo splniť najmä pre americký postoj.
Keď sa o nových záväzkoch rokovalo v dánskej Kodani v roku 2009, po zverejnení amerických depeší na webe WikiLeaks sa ukázalo, že Američania využívali „špionáž, vyhrážky a prísľuby humanitárnej pomoci“ na to, aby sa dohoda schválila. Americké záväzky totiž boli oveľa nižšie ako záväzky iných krajín.

Dôležitejšia ako iné
Dohoda z Paríža však mala byť iná. Podpísalo ju takmer dvesto krajín, ratifikovalo 147 a prekvapivo ju podporili aj ropné spoločnosti ako Shell či Exxon. Obe pritom tento rok vyzvali Trumpa, aby Parížsku dohodu nezrušil.
Trump odmietol významnú dohodu o zmene klímy podporiť aj na minulotýždňovom summite štátov G7 v sicílskej Taormine. Dohoda je totiž podľa neho nevýhodná pre americký biznis, pretože "zahraniční byrokrati kontrolujú, koľko energie využívame", píše BBC.
Delegácie 195 krajín sa v Paríži v decembri 2015 dohodli, že sa pokúsia znížiť úroveň otepľovania oproti preindustriálnej ére na úroveň 1,5 stupňa Celzia. Mnohí to označili za ambiciózny plán.
Dohoda hovorí aj o snahe o nulové emisie či dotácie pre chudobné krajiny, kde by boj proti klimatickým zmenám mohol zasiahnuť ekonomiku. Súčasťou by mala byť aj pravidelná kontrola.
Ešte vo februári New York Times informoval o tom, že aj Trumpovi najbližší poradcovia sa na téme dohody z Paríža nevedia zhodnúť. Samotný prezident pritom nemôže dohodu zrušiť či od nej priamo odstúpiť, no jeho rozhodnutie začne štvorročný proces odchodu USA.
Trump v stredu na twitter napísal, že rozhodnutie o dohode čoskoro zverejní.
Výhoda pre Čínu
Vedci tvrdia, že odstúpenie USA problém s globálnym otepľovaním ešte zhorší a skomplikuje snahu o to, aby svet nedosiahol kritickú hranicu oteplenia. Ak by svet presiahol hranicu 1,5 stupňa, extrémne klimatické podmienky môžu byť už nezvratné.
"Odstúpenie od parížskej dohody je dôležité nielen pre líderstvo, ale bude mať aj priamy dosah na klímu," hovorí pre Washington Post Andrew Jones z think-tanku Climate Interactive, ktorý vplyv dohody skúmal.
Američania totiž prisľúbili do roku 2025 výrazné obmedzenie emisií o 26 až 28 percent oproti roku 2005. Sami sú pritom ich druhým najväčším producentom, hneď po Číne. Koniec dohody podľa Jonesa znamená, že sa zníži šanca, že zvyšok sveta svoje prísľuby splní.
"Americké rozhodnutie rozvíri vody v celom svete," hovorí pre CBS americká klimatologička Katharine Hayhoeová. Odchod USA od dohody by mohol ekonomicky aj politicky zvýhodniť napríklad Čínu.
Vedúce miesto v boji proti otepľovaniu vo svete by tak mohla prevziať Európa. "Sme pripravení to urobiť," reagoval pre agentúru Reuters aj viceprezident Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Loading
...