BRUSEL. Počet fajčiarov v krajinách Európskej únie neklesá, od roku 2014 je stabilný. Uvádza to najnovší prieskum Eurobarometra, ktorý v utorok zverejnila Európska komisia (EK) pri príležitosti Svetového dňa bez tabaku (31.5.). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v tejto súvislosti zverejnila, že na následky fajčenia ročne zomiera vo svete sedem miliónov ľudí.
Celková miera fajčenia v EÚ je od roku 2014 na úrovni 26 percent, avšak medzi ľuďmi vo veku 15 až 24 rokov počet fajčiarov vzrástol z 25 percent v roku 2014 na 29 percent v roku 2017. Medzi fajčiarmi je viac mužov (30 percent) ako žien (22 percent).
Gréci sú pasívnemu fajčeniu vystavení najviac z krajín EÚ Čítajte Švédi fajčia najmenej
Komisár EÚ pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis v tejto súvislosti zdôraznil, že vyšší počet fajčiarov v radoch mladej generácie naznačuje naliehavosť toho, aby členské štáty presadzovali ustanovenia smernice EÚ o tabakových výrobkoch, ktorá zakazuje atraktívne cigarety zamerané na mladých ľudí s rôznymi príchuťami, vábivým balením či zavádzajúcimi prvkami na obaloch.
"Od mája tohto roka musia všetky takéto výrobky zmiznúť z trhu EÚ. Vyzývam všetky členské štáty, aby využili všetky dodatočné nástroje, ktoré majú k dispozícii, na ochranu mladých ľudí a informovanie verejnosti o nebezpečenstvách spojených s používaním tabaku," uviedol Andriukaitis.
Eurobarometer upozornil na významné rozdiely medzi krajinami EÚ, keď najvyššia miera fajčenia je na juhu Európy v Grécku (37 percent), Bulharsku a Francúzsku (36 percent) a potom v Chorvátsku (35 percent). Najmenej fajčiarov je vo Švédsku (7 percent).
Slováci sa s mierou 26 percent zaradili do "stredného pásma" a majú najmenej fajčiarov v regióne strednej Európy (Maďarsko - 27 percent, Česká republika - 29 percent, Poľsko - 30 percent).
Rusko chce zakázať predaj cigariet osobám narodeným po roku 2015 Čítajte Blížime sa k miliarde
Najúspešnejší v odnaučení sa od tabaku sú od roku 2014 podľa Eurobarometra Severoeurópania. Najviac bývalých fajčiarov registruje Švédsko (41 percent), Dánsko (33 percent), Holandsko (32 percent) a Fínsko (29 percent).
Ďalší prieskum Eurobarometra sa plánuje na prelome rokov 2019 a 2020, čo bude vhodný moment na posúdenie prvého vplyvu smernice o tabakových výrobkoch na európsku populáciu.
Svetová zdravotnícka organizácia vo svojej správe upozornila, že užívanie tabakových výrobkov zabíja každý rok na celom svete viac ako sedem miliónov ľudí (začiatkom 21. storočia to boli približne štyri milióny ľudí ročne), pričom do konca tohto storočia môže celkový počet obetí tabaku dosiahnuť asi jednu miliardu ľudí.
WHO pri tejto príležitosti vyzvala na zákaz propagácie tabakových výrobkov a zvýšenie spotrebných daní z týchto produktov.
Najčastejší odpad
Podľa WHO má fajčenie nielen zdravotné a ekonomické dôsledky na svetovú populáciu, ale negatívne vplýva aj na životné prostredie.
Straty v podobe výdavkov na zdravotníctvo a zníženej produktivity práce u fajčiarov sa odhadujú na 1250 miliárd eur alebo 1,8 percenta celosvetového hrubého domáceho produktu.
Tabakový odpad predstavuje najčastejší odpad na svete, pričom príroda sa musí vyrovnať s viac ako 7000 toxickými látkami vrátane karcinogénov, ktoré sa dostávajú do životného prostredia vinou fajčenia.
WHO upozornila, že pestovanie tabaku je čiastočne zodpovedné za odlesňovanie, pričom podľa odhadov padne jeden strom za obeť pre každých 300 cigariet.
Škóti nesmú fajčiť v autách v prítomnosti detí Čítajte Úniu trápi rakovina pľúc
Z informácií Eurostatu vyplýva, že najvražednejšou formou rakoviny je v členských krajinách EÚ nádorové ochorenie pľúc. Podľa údajov z roku 2014 pripadlo napríklad v Maďarsku až 27 percent všetkých rakovinových ochorení končiacich úmrtím pacientov na spomínaný druh nádorového ochorenia.
Naopak, najnižší podiel rakoviny pľúc na nádorových ochoreniach končiacich úmrtím registrovali v Portugalsku (15 percent), pričom Lotyšsko, Švédsko, ako aj SR sú v rebríčku tesne za ním so 16-percentným podielom.
Eurostat súčasne pripomenul, že spotreba tabakových výrobkov patrí medzi tie zdravotné riziká, ktorým je potrebné sa čo najviac vyhnúť, veď sa spája nielen s hrozbou rôznych nádorových ochorení, ale aj chorobami srdcovo-cievnej sústavy či dýchacích ciest.
V skúmanom roku 2014 bolo 1,3 milióna z celkovo 4,9 milióna úmrtí na území Európskej únie dôsledkom rôznych nádorových ochorení.
