BRUSEL, BRATISLAVA. Nezvyknú byť častejšie ako raz rok, padajú na nich spravidla len vopred známe rozhodnutia a ich závery nebývajú prekvapivé.
Najnovší summit Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa v stredu začal v Bruseli a potrvá do štvrtka, však bude z viacerých dôvodov výnimkou.
Pre amerického prezidenta Donalda Trumpa je to prvá veľká medzinárodná schôdzka so svetovými lídrami, z ktorých väčšina ho stále osobne nepozná.
Summit sa tiež koná len pár dní po pondelkovom teroristickom útoku v britskom Manchestri, pri ktorom prišlo o život 22 ľudí.
Aj preto sa očakávalo, že lídri budú tentoraz menej hovoriť napríklad o hrozbe z Ruska či navyšovaní podfinancovaného rozpočtu a dominantnou témou bude boj proti terorizmu.
Pozrite sa, o čom rozhodujú lídri NATO.
Trump sa v Bruseli stretol aj s európskymi predstaviteľmi. (zdroj: TASR/AP)Málo peňazí na obranu
Aliancia je podfinancovaná, „nestará sa o terorizmus“ a celý projekt je „zastaralý“.
Trump tieto slová povedal ešte v januári krátko pred tým, ako sa oficiálne stal 48. prezidentom USA. Niektorých spojencov, najmä tých na Pobaltí ale aj v Nemecku vystrašili. Trump ich však v apríli po schôdzke s generálnym tajomníkom aliancie skorigoval. „Povedal som, že je zastaralá. Už nie je zastaralá,“ cituje ho Washington Post.
Trump ešte v kampani kritizoval členské štáty, ktoré nedávajú prisľúbené dve percentá HDP na obranu, ako sa k tomu zaviazali pri vstupe do NATO. Limit dnes spĺňa len päť členských štátov.
Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok vyhlásil, že situácia sa postupne zlepšuje. K dvom percentám sa však väčšina členov približuje len pomaly, takmer všetci aspoň zastavili škrty v obrane. „Nie je to len o peniazoch. Je to aj o moderných kapacitách,“ upozornil šéf NATO na tlačovke v Bruseli.
