„Všetci si chcú pohodlne sadnúť k novinám, dať si čučoriedkový muffin a nepozerať sa na niečo, čo im pokazí ráno,“ povedal pred siedmymi rokmi v rozhovore pre blog Lens na webe New York Times. „Lenže to je úlohou novinára, pokaziť vám ráno.“
Známy afroamerický fotograf Stanley Greene (14.2. 1949 – 19.5.2017) bol autorom mnohých fotoreportáží z vojen v Čečensku, Chorvátsku, Iraku, Libanone a z ďalších miest, kde zúrili ozbrojené konflikty.
“Úlohou novinára je pokaziť vám ráno.
„
„Na niektoré moje snímky je ťažké hľadieť. No musíme ich vidieť, veď je to realita,“ zdôrazňoval v rozhovoroch.
Rodák z newyorského Brooklynu dostal od rodičov prvý fotoaparát, keď mal jedenásť rokov.
Išiel na heroíne
S fotožurnalistikou však začal až ako štyridsiatnik. Dovtedy sa označoval za diletanta, ktorý si „ide na heroíne“.
So závislosťou skoncoval, keď jeho kamarát zomrel na AIDS: V roku 1989 sa Greenova fotografia ženy, ktorá sediac na Berlínskom múre komusi podáva fľašu šampanského, stala jedným zo symbolov pádu Železnej opony.
V irackej Fallúdži fotil amerických vojakov, ktorí zahynuli v krvavých bojoch. Fotky mali vyjsť v magazíne Newsweek, no podľa editorov boli príliš autentické. Napokon ich publikoval americký Time.
Naproti guľke
„Bol jedným z novinárov, ktorí išli naproti guľke,“ povedal o Greenovi kurátorka houstonského múzea, Anne Tuckerová. „Urobil všetko, aby prineisol príbeh.“
Stanley Greene bol veľkým odporcom photoshopu. „Realita je iba na surovej fotografii. Ak čokoľvek pozmeníte, upravíte farby, už fotografiou manipulujete,“ vysvetľoval. „My by sme predsa mali byť nositeľmi úplnej pravdy. Najmä dnes, keď verejnosť stráca vieru v médiá.“
Zozbieral množstvo ocenení, medzi nimi päť cien World Press Photo.
Loading
...
