BRUSEL, BRATISLAVA. Keď americký prezident Donald Trump v stredu priletel do Bruselu, mohol si na vlastné oči pozrieť, ako vyzerá metropola Belgicka, ktorú sám nazval pekelnou dierou.
Zároveň mesto, v ktorom sídli „nástroj na presadzovanie nemeckých záujmov“ (Európska únia) a „prekonaná“ organizácia NATO.
Trump o európskych krajinách povedal v posledných mesiacoch viacero nelichotivých vecí. Britskí policajti sa podľa neho neustále obávajú o život, vo Švédsku sa odohralo niečo strašné, čo však nikto nezachytil, vo Francúzsku zavádzajú šaríu a Nemecko je jeden neporiadok s obrovskou kriminalitou.
Teraz sa však s európskymi lídrami posadí za jeden stôl a bude sa im snažiť porozumieť. Alebo skôr oni jemu.
Vyhadzov, zavádzanie a tá ruská vec. Prečo mal Trump naozaj zlý týždeň Čítajte Bez novinárov
Vo štvrtok sa stretne s lídrami európskych inštitúcií, obedovať bude s novým francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a potom sa zúčastní na stretnutí lídrov členských štátov NATO.
Tieto stretnutia nebudú oficiálne a po žiadnom z nich sa nebude konať tlačová konferencia. Známy nie je ani presný obsah rokovaní.
„Nepoznám nikoho, kto by presne vedel, čo Trump povie,“ priznáva pre web Politico predstaviteľ NATO, ktorý organizoval už niekoľko stretnutí lídrov členských štátov.
Stretnutia zástupcov aliancie sú podľa neho väčšinou vopred dôkladne pripravené, lídri tušia, kto s čím na summit príde. Na prekvapenia nie je priestor.
„Tu ide o bezpečnostné a obranné otázky, nechceme za stolom improvizáciu,“ hovorí zdroj Politica. „Chceme, aby hlavy členských štátov potvrdili dôkladne premyslené rozhodnutia.“
Teraz sa mnohí obávajú Trumpovho temperamentu a náchylnosti konať po svojom.
Trump v posledných mesiacoch svoje postoje zmenil. Už neopakuje slová z kampane, že Američania nemusia automaticky prísť na pomoc svojim spojencom. Namiesto toho potvrdil, že spojenectvo v NATO je pre Washington kľúčové.
S týmto odkazom už v Európe boli aj Trumpov viceprezident Mike Pence, minister obrany James Mattis a minister zahraničných vecí Rex Tillerson.
Trump do svojich konšpirácií zaťahuje aj spojencov. Ohrozuje tradičné spojenectvá Čítajte Čas platiť účty
Trumpovým odkazom by však malo byť, že táto podpora predsa len nebude úplne bezpodmienečná. Trump od spojencov podľa vlastných slov očakáva, že „zaplatia svoje účty“.
Cez twitter to napríklad napísal v čase stretnutia s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.
Napísal, že „Nemecko dlhuje Američanom obrovskú sumu“. Podľa odborníkov tým ukázal najmä to, že nerozumie fungovaniu aliancie, kde štáty nemusia platiť konkrétne sumy a každá krajina o prostriedkoch na armádu rozhoduje podľa svojho uváženia.
Navyše, ešte na summite vo Walese v roku 2014 sa členovia aliancie zaviazali, že do roku 2024 budú všetky štáty investovať do obrany najmenej dve percentá HDP. Teraz by mali povedať, akým tempom a spôsobom to chcú urobiť.
„Naznačovať, že krajiny NATO nerobia dosť pre Spojené štáty, je veľmi necitlivé,“ hovorí pre Politico Tomáš Valášek, riaditeľ think-tanku Carnegie Europe a donedávna slovenský veľvyslanec pri NATO.
„Väčšina spojencov, ak nie úplne všetci, sa zúčastnili na vojne v Afganistane, kde stratili ľudské životy a investovali do toho veľké peniaze.“
Aj Valášek priznáva, že niektoré európske krajiny dávajú na obranu málo peňazí, ale spôsob, akým to Trump pripomína, je nevhodný. „Niektoré štáty sa dostali do obrannej pozície,“ dodáva.
Trump odletel na prvú zahraničnú cestu Čítajte Už nie je vodcom
Pre Trumpových predchodcov boli podobné cesty potvrdením líderskej pozície v západnom svete, no tentoraz to tak nebude, hovorí pre New York Times R. Nicholas Burns, bývalý americký veľvyslanec pri NATO.
Európania ho tak skrátka nevnímajú, keďže chválil brexit aj francúzsku radikálku Marine Le Penovú, ktorej kroky by smerovali k rozkladu Únie.
„Trump potrebuje hovoriť tak, aby u svojich partnerov vyvolal rešpekt. Budú zvedaví, či je spoľahlivý a môžu veriť jeho slovám, alebo je oslabený škandálom s prepojením na Rusko,“ vyhlásil Burns.
