Boli ste súčasťou tímu, ktorý pripravil odporúčania pre európske tajné služby, ako účinnejšie bojovať s terorizmom. Čo je v tejto oblasti podľa vás najväčším problémom?
„V prvom rade je problém vnútri jednotlivých štátov. Do boja s terorizmom treba zapojiť nielen tajné služby, ale aj políciu či miestne úrady.
Často sa totiž stáva, že teroristi už majú záznamy v trestnom registri alebo mali predtým konflikt so zákonom. Tieto zdroje treba prepojiť a problémom je, že informácie si bezpečnostné zložky neodovzdávajú ani v rámci jedného štátu.“
Michael Chertoff
Vyštudovaný právnik v rokoch 2005 až 2009 ministrom vnútornej bezpečnosti vo vláde amerického prezidenta Georgea W. Busha. Ešte predtým bol jedným z autorov kontroverzného vlasteneckého zákona, ktorým Bush reagoval na útoky z 11. septembra 2001. V súčasnosti vedie vlastnú analytickú spoločnosť a spolupracuje s inštitútom Globsec.
Prečo bezpečnostné zložky vôbec dovolia teroristovi vykonať útok, ak o ňom predtým vedeli?
„Niekedy býva dôvodom to, že polícia síce niekoho vyšetruje za trestné činy, no jednotlivca si nespája s teroristickými aktivitami.
Niekedy nie sú zdroje na to, aby sledovali každého podozrivého. Snažia sa posúdiť, kto je nebezpečnejší, a keď sa v tomto pomýlia, môže to mať veľké následky.
Napríklad sa môže zdať, že niekto je radikálny, ale nie násilný, a prestanú ho sledovať a on sa násilným stane neskôr. Niekedy jednoducho zlyháva komunikácia.
Jedna agentúra o niečom vie, ale neupozorní inú agentúru v ďalšej krajine na nebezpečného jednotlivca. Preto treba vytvoriť proces na rutinné posúvanie informácií.“
Ak sa niekto rozhodne zabíjať, je pre neho jednoduché kúpiť si auto a naraziť do ľudí. Dá sa takýmto útokom vôbec zabrániť?
„Polícia sa často zameriava na ľudí, ktorí sa snažia dostať k chemikáliám či výbušninám. Teraz sa útoky vykonávajú aj bez zbraní, autami alebo nožmi, skrátka vecami, ktoré sa dajú nájsť všade. Je preto ťažké odhaliť prípravu takéhoto útoku.
Niekedy sa budúci útočníci prezradia na sociálnych médiách alebo pri chatovaní. Niektorí boli vo väzení a tam sa radikalizovali, títo sú osobitne podozriví. Pri ich sledovaní sa dá zistiť, či sa menia na hrozbu. Treba však ostať realistami a uvedomiť si, že nikdy nebudeme schopní zastaviť všetkých.
Kľúčovou časťou protiteroristickej stratégie tak musí byť rýchla reakcia a pripraviť ľudí na to, ako reagovať pri prípadnom útoku. Verejnosť treba naučiť, ako má konať, keď sa niekto správa podozrivo.“
Ako sa majú ľudia správať?
