BRATISLAVA. Dezinformácie, propaganda, konšpirácie, fake news, aktívne opatrenia, vplyvové pôsobenie, informačná vojna, hybridné hrozby. Napriek moderne znejúcim názvom nie sú nové. Informačné a mediálne kampane na demoralizáciu protivníka a podporu vlastnej armády sa používajú odnepamäti.
Vzhľadom na to, že tieto kroky sú oveľa viac koordinované a ich nasadenie je v prostredí internetu a sociálnych sietí jednoduché, veľmi narástla ich efektívnosť, vplyv a nebezpečnosť.
Slovensko a fake news
Slovensko sa stalo predmetom intenzívneho informačného pôsobenia, ktoré využíva dezinformácie vytvárané a šírené s cieľom zvyšovať nedôveru občanov vo vlastný štát a zasievať chaos v spoločnosti.
V mnohých ohľadoch je Slovensko oveľa zraniteľnejšie voči takýmto hrozbám ako ostatné štáty v našom okolí. V nedávnom prieskume inštitútu o zraniteľnosti krajín V4 voči podvratnému ruskému pôsobeniu Slovensko skončilo celkovo druhé, ale práve v oblasti postojov populácie bolo Slovensko najzraniteľnejšie z celého regiónu.
Slovensko dlhodobo vykazuje pomerne vysokú mieru antiamerikanizmu a z krajín V4 najvyššiu mieru sympatií k Rusku. Vďaka tomu je časť populácie vnímavejšia voči informačným kampaniam Kremľa, ktoré spochybňujú súčasnú geopolitickú orientáciu Slovenska a osobitne členstvo krajiny v NATO.
Najmä obdobie mečiarizmu je mementom, kam sa celá spoločnosť môže za pár rokov posunúť, ak podľahne populistickému politikovi s autokratickými sklonmi: zastrašovanie novinárov, ovládnutie verejnoprávnych médií, tunelovanie štátnych podnikov a stranícka privatizácia, zastavenie prístupových rokovaní do EÚ a NATO, vysoká nezamestnanosť.
“Protesty Gorila ovládli osoby, ktoré zásadne odmietali idey demokratického právneho štátu a pod rúškom podpory priamej demokracie a boja proti korupcii presadzovali nedemokratické až extrémistické ideológie.
„
Nič nové
Aj pred súčasným boomom internetových médií a portálov prinášajúcich „alternatívne spravodajstvo“ a „utajované informácie“ existovali viaceré ideologicky podobné weby. Napríklad prop.sk (proti prúdu) prinášajúci zmes konšpiračných teórií, prekladov článkov z obskúrnych webstránok alebo beo.sk ponúkajúci neonacistickú ideológiu v modernom šate.
Významným medzníkom vo vývoji dezinformačných médií na Slovensku bolo obdobie po protestoch Gorila. Pôvodné požiadavky na prešetrenie korupcie a očistu politického života sa postupne deformovali do podoby rôznych ľudových tribunálov, volaní po násilí voči politikom a povstaní slovenského národa.
Všetky tieto iniciatívy mali svoje elektronické podoby, ktoré slúžili na mobilizáciu, organizovanie a tvorbu ideových postojov. Ovládli ich však osoby, ktoré zásadne odmietali idey demokratického právneho štátu a pod rúškom podpory priamej demokracie a boja proti korupcii presadzovali nedemokratické až extrémistické ideológie.
Vznikli dva mediálne projekty, ktoré sú dodnes stálicami na scéne dezinformačných médií: Slobodný vysielač a Zem a vek. Slobodný vysielač vznikol v januári 2013, o pár mesiacov neskôr, v máji 2013 vychádza prvé číslo mesačníka Zem a vek, za ktorým stál Tibor Rostás.
Tento bývalý redaktor, pracovník reklamných agentúr a spevák našiel v sebe mesiášske sklony a imidž vševediaceho filozofa a revolucionára, ktorý odhaľuje pravdy skryté bežným ľuďom.
Ilustračné foto. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Ukrajina ako impulz
Posledným impulzom, ktorý podnietil vznik dezinformačných webov, bola kríza na Ukrajine. Typickým príkladom je portál Hlavné správy, ktorý bol až dovtedy orientovaný skôr na presadzovanie konzervatívnych a kresťanských hodnôt.
S krízou na Ukrajine zrazu zásadne zmenil svoje pôsobenie a stal sa najvplyvnejším online projektom dezinformačnej scény na Slovensku, ktorý umne mieša agentúrne správy s vymyslenými alebo pozmenenými informáciami.
Na prvý pohľad je vplyv dezinformačných médií stále pomerne malý. V nedávnom reprezentatívnom prieskume verejnej mienky agentúry Focus len deväť percent ľudí uviedlo, že číta a sleduje takéto médiá.
Z hľadiska počtu fanúšikov na facebooku však už majú niektoré projekty celkom slušný dosah: Slobodný vysielač 85-tisíc fanúšikov, Nezávislé správy 40-tisíc, Zem a vek 26-tisíc Infovojna 13-tisíc. Celkový počet fanúšikov na najdôležitejších dezinformačných stránkach je takmer 320-tisíc.
Na porovnanie, profil hlavnej spravodajskej relácie televízie Markíza má 245-tisíc fanúšikov.
Návrat mediálnych zombie
Medzi novými a „starými“ dezinformačnými médiami existuje množstvo ideologických, ale aj osobných a organizačných prepojení. Nie je preto príliš prekvapujúce, že v súčasnosti zažívajú návrat osoby, ktorých politické ambície a vrchol v aktívnej politike sú spojené s obdobím mečiarizmu alebo HZDS ako takým.
Zrazu sa zo Štefana Harabina stáva hviezda dezinformačných médií, Ján Cuper, ktorého politický comeback na kandidátke ĽSNS nevyšiel, dáva rozhovory pre Hlavné správy, a ľudia, ktorí sa preslávili mečiarovskou propagandou v relácii STV Fašírka sú zrazu zvestovateľmi utajovaných informácií.
Sme svedkami spájania sa starej mečiarovskej gardy s novými revolucionármi, konšpirátormi, politickými extrémistami zľava i sprava a antisystémovými politickými subjektmi v snahe o zvrátenie spoločenského vývoja po roku 1998, ktorý Slovensko nasmeroval do EU a NATO.
Bývalý poslanec za HZDS Ján Cuper neprišiel do diskusnej relácie TV Markíza, hoci o svojej neúčasti nedal vopred vedieť. (zdroj: TASR)Konflikt o smerovanie Slovenska
To, čo sa dnes deje, je návrat zápasu o civilizačné a kultúrne smerovanie Slovenska. Nie je náhoda, že tí, čo odmietajú EÚ a NATO, jedným dychom hovoria o Slovenskom národnom povstaní ako o puči, velebia Jozefa Tisa a na svet okolo seba sa pozerajú cez optiku konšpirácií a podporujú Putina a jeho politiku.
Sily, ktoré boli porazené pri vstupe Slovenska do Únie a NATO našli práve v konšpiráciách spôsob, ako podkopať konsenzus o tom, kam má v 21. storočí hodnotovo, kultúrne a geopoliticky patriť Slovensko.
Zatiaľ sa im to podľa prieskumov verejnej mienky príliš nedarí, alarmujúca je však miera podpory pre konšpiračné teórie a nedemokratické politické subjekty ako také.
Ak chcú demokratické sily uchovať zakotvenie Slovenska ako súčasti EÚ a NATO, ktoré garantovali našu ekonomickú prosperitu, bezpečnosť a hodnotovú orientáciu v uplynulých trinástich rokoch, musia sa vedieť spojiť v týchto zásadných otázkach naprieč politickým spektrom a vedieť otvorene komunikovať o vlastných hodnotách verejnosti zrozumiteľným spôsobom.
V neposlednom musia rade priamo a otvorene pomenovať, o čo vlastne v tejto hre ide: o to, či má Slovensko patriť v nasledujúcom období do Európy, alebo sa vrátiť na Východ.
Autor je analytikom inštitútu Globsec.
Autor: Daniel Milo
