RAMALLÁH / TEL AVIV. Na znak solidarity s Palestínčanmi, ktorí v izraelskom väzení držia protestnú hladovku, vyhlásili v pondelok Palestínčania na Západnom brehu Jordánu generálny štrajk.
Časovo ich protest koliduje so začiatkom dvojdňovej návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa v Izraeli a na palestínskych územiach.
Loading
...Štrajk na podporu väzňov
Ako informovala agentúra AP, stovky demonštrantov v pondelok zablokovali cesty v predjordánskych mestách.
Obchody a vládne úrady zostali dnes zatvorené. Nefunguje ani verejná doprava. Inokedy rušné cesty sú vyľudnené a bez áut, konštatovala agentúra AP.
Protestná hladovka palestínskych väzňov zadržiavaných v izraelských väzniciach vstúpila dnes do 36. dňa svojho trvania. Podľa jednej z palestínskych ľudskoprávnych organizácií bolo niekoľko stoviek štrajkujúcich hospitalizovaných.
Výbor pre záležitosti palestínskych väzňov podľa AP vyzval na ďalší tzv. Deň hnevu, ktorým bude utorok, keď prezident Trump zavíta do Betlehema. Cieľom akcie je dosiahnuť, aby Trump "počul hlas väzňov".
Hladovka palestínskych väzňov v izraelských väzniciach sa začala 17. apríla. Jej vodcom je palestínsky predák Marwán Barghútí, ktorý si vo väzení odpykáva päť doživotných trestov za svoju rolu pri vraždách Izraelčanov počas druhej palestínskej intifády.
Izraelská väzenská služba informovala, že hladovku drží 894 palestínskych väzňov. Palestínske úrady však tvrdia, že ich je vyše tisíc. V izraelských väzniciach je momentálne zadržiavaných asi 6500 Palestínčanov.
Väzenie bez súdu
Zhruba 500 z nich je v tzv. administratívnej väzbe, v ktorej sú osoby držané bez obvinenia "z bezpečnostných dôvodov"; väzba trvá šesť mesiacov a môže byť neobmedzene predlžovaná.
Hladovkári v izraelských väzniciach chcú dosiahnuť lepšie podmienky, konkrétne viac kontaktov s príbuznými a ukončenie praxe zadržiavania bez súdu.
Palestínski väzni vyhlasujú protestné hladovky pomerne často, ale veľmi zriedka sa ich k nej pripojí taký počet ako teraz. Izraelské vedenie s hladovkármi odmieta rokovať. Izraelský minister pre verejnú bezpečnosť Gilad Erdan označil palestínskych hladovkárov za "teroristov a uväznených vrahov".
Pomoc Palestínčanom
Izraelský bezpečnostný kabinet schválil v nedeľu večer súbor ekonomických opatrení, ktoré majú pomôcť Palestínčanom žijúcim v Predjordánsku a pásme Gazy.
Súčasťou tohto balíka je udeľovanie vyššieho počtu stavebných povolení Palestínčanom v častiach Predjordánska pod úplnou kontrolou Izraela, zavedenie nepretržitej prevádzky priechodu na hranici s Jordánskom, ako aj zriadenie dvoch priemyselných zón, informoval denník Times of Israel.
Trump v Izraeli
Opatrenia so zameraním na budovanie dôvery boli schválené iba niekoľko hodín pred začiatkom návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pricestoval v pondelok do Izraela zo Saudskej Arábie v rámci svojej prvej zahraničnej cesty od januárového nástupu do funkcie.
Trump vyjadril záujem oživiť mierové rokovania medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, zatiaľ však poskytol iba málo indícií, ako chce dosiahnuť to, v čom neboli úspešní jeho predchodcovia.
Trump v Rijáde: USA nebudú nikomu vnucovať svoj spôsob života Čítajte Program skrátia
Izraelský prezident Reuven Rivlin a premiér Benjamin Netanjahu privítliTrumpa okolo poludnia na medzinárodnom letisku pri Tel Avive.
Netanjahu pri tejto príležitosti nariadil svojim ministrom, aby sa na oficiálnom privítaní zúčastnili v plnom počte.
Po tom, ako Biely dom požiadal o skrátenie tejto ceremónie vzhľadom na vysoké teploty, ju chcela väčšina ministrov vynechať, čo podľa denníka Haarec rozhnevalo Netanjahua, ktorý sa snaží urobiť na hosťa čo najlepší dojem.
Trump začína prvú zahraničnú cestu. V Saudskej Arábii bude rečniť o islame Čítajte Trumpova zahraničná cesta
Trump počas najbližších dvoch dní navštívi aj Predjordánsko, kde sa v meste Betlehem stretne s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.
Prvou zastávkou jeho turné bola Saudská Arábia, ktorej návštevu zavŕšil v nedeľu otvorením Globálneho centra pre boj proti extrémistickej ideológii.
V Rijáde predtým vystúpil pred lídrami vyše 50 arabských a moslimských krajín, v ktorom vyzdvihol potrebu spoločného boja proti extrémizmu.
