LONDÝN. Britská strana Liberálni demokrati, výrazne zaostávajúca za konzervatívcami premiérky Theresy Mayovej a za opozičnou Labouristickou stranou, v stredu prisľúbila, že ak vyhrá júnové predčasné parlamentné voľby, usporiada druhé referendum, ktoré sa bude týkať konečnej dohody o brexite.
Líder liberálnych demokratov Tim Farron predstavoval v stredu stranícke návrhy, ktoré by chcel po voľbách naplánovaných na 8. júna zrealizovať.
Vyhlásil tiež, že dá Britom možnosť vyjadriť svoj názor v referende o "rozvodovej" dohode, dosiahnutej s Európskou úniou po dvojročných rokovaniach. Farron dodal, že zlá dohoda zničí budúcnosť Británie.
"Mali by ste mať možnosť vyjadriť v referende svoj názor na dohodu o brexite. A ak sa vám dohoda nebude páčiť, mali by ste mať možnosť odmietnuť ju a zvoliť si zotrvanie v Európe," povedal Farron, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.
Nové hlasovanie o brexite
Mayová sa zviazala, že bude presadzovať brexit - teda vystúpenie Británie z EÚ. Vyhlásila, že je pripravená vyviesť ostrovnú krajinu z EÚ dokonca aj vtedy, ak nedosiahne s Úniou dohodu.
Liberálni demokrati sú plní nádeje, že ich postoj v prospech EÚ im vyslúži podporu práve tých 48 percent Britov, ktorí vo vlaňajšom referende hlasovali za zotrvanie Spojeného kráľovstva v Únii.
Avšak prieskumy verejnej mienky ukazujú, že tento odkaz liberálnych demokratov neprilákal mnoho ľudí z dvoch hlavných strán, ktorí boli proti brexitu.
Prieskumy ukazujú, že liberálni demokrati majú podporu približne desiatich percent voličov, takže výrazne zaostávajú za Mayovej Konzervatívnou stranou. Tá má podľa prieskumov podporu vyše 45 percent Britov a labouristi okolo 30 percent voličov.
Ozajstná zmena. Vodca labouristov Corbyn predstavil volebný program Čítajte Nízka podpora
Voličská podpora liberálnych demokratov celoštátne prudko klesla od volieb v roku 2010, keď strana získala 23 percent hlasov a vďaka tomu sa dostala do koaličnej vlády s bývalým konzervatívnym premiérom Davidom Cameronom.
Avšak o päť rokov voliči stranu opustili, keď musela znášať tlak rozhnevanej verejnosti, spôsobený nepopulárnymi úspornými opatreniami.
Liberálni demokrati vtedy prišli o takmer všetkých 57 kresiel v 650-člennom parlamente, ostalo im z nich iba osem.
K ďalším hlavným bodom ich volebného programu patrí poskytnutie financií Národnej zdravotnej službe (NHS) a tiež plán investovať 100 miliárd libier do výstavby 300.000 bytov ročne a do zlepšenia ciest i železničných tratí.
