PEKING, BRATISLAVA. Známu pakistanskú cestu Karakoram Highway v tieni Himalájí rozšíria čínski robotníci, v laoských džungliach prevŕtavajú kopce stovkami tunelov pre železnice.
V Kazachstane a Kirgizsku už rastú nové ropovody a plynovody, popri železniciach v Strednej Ázii vzniknú nové elektrárne a čínski inžinieri naplánujú aj železničné trate vedúce až do Budapešti.
Čínsky prezident Si Ťin-pching cez víkend na summite v Pekingu viackrát hovoril o projekte, ktorý v modernej histórii nemá obdobu. Iniciatíva One Belt One Road so skratkou OBOR má byť projektom storočia.
Čína má už dve Hodvábne cesty, Slovensko obchádzajú Čítajte Už dávno na jednom summite vedľa seba nesedeli zástupcovia demokracií ako Švajčiarsko a Belgicko a režimy ako Severná Kórea či Uzbekistan.
Čína je rozhodnutá minúť ročne asi 150 miliárd dolárov v 68 krajinách, ktoré sa k iniciatíve prihlásili.
Po niekoľkých storočiach tak chce Čína kopírovať zašlú slávu Hodvábnej cesty, ktorá zmenila históriu Eurázie.
Nová Hodvábna cesta, do ktorej infraštruktúry môže tiecť až bilión dolárov, je však podobne ako vtedy nielen ekonomickým megaprojektom, ale aj snahou Číny rozšíriť svoj vplyv do čo najviac krajín. Pomáhajú jej Donald Trump aj brexit.
Čínsky neokolonializmus
Nová Hodvábna cesta je podľa kritikov snahou o čínsky neokolonializmus. „Sme proti prenájmu pozemkov, na ktorých žijú ľudia a majú tam farmy, keď sú tu stále pozemky určené na priemyselné zóny. Keď sa vzdáte takej veľkej oblasti, nezabránite tomu, aby sa z toho stala čínska kolónia,“ hovorí pre tureckú televíziu TRT DV Chanaka, miestny politik zo Srí Lanky, kde chcú Číňania vybudovať významný prístav.
“Prostredníctvom svojich investícií majú jasnú stratégiu. Menujte časť sveta a Číňania sú už pravdepodobne tam a hľadajú možnosti investícií.
„
Aj šéf amerických tajných služieb Dan Coats označil Hodvábnu cestu za príklad „agresívnych“ čínskych investícií.
„Prostredníctvom svojich investícií majú jasnú stratégiu. Vyberte časť sveta a Číňania sú už pravdepodobne tam a hľadajú možnosti investícií,“ povedal podľa agentúry AP. Projekt OBOR je podľa neho „iným spôsobom, ako osloviť krajiny, s ktorými sa ťažko spája“.
Čína môže navyše geopoliticky využiť dianie vo svete. Americký Donald Trump pochoval napríklad tichomorskú obchodnú dohodu. Mnohé štáty juhovýchodnej Ázie sa tak radšej obrátia na Čínu.
Čína využíva priestor aj po slabnúcej Európskej únii, ktorá sa v najbližších rokoch bude sústreďovať viac na rokovania o brexite.
Na summite sa zúčastnili Vladimir Putin, turecký prezident Erdogan aj maďarský premiér Orbán. (zdroj: TASR/AP)Rozprávka o iniciatíve na dobrú noc
Projekt v prvom rade pomáha samotnej Číne. Nové cesty, ropovody a železnice sú odbytiskom pre nadmernú produkciu ocele.
