PARÍŽ, BRATISLAVA. Boli pri zrode hnutia, ktoré len za rok dostalo Emmanuela Macrona do kresla francúzskeho prezidenta. Vytvárali jeho program, chodili po krajine a presviedčali ľudí, že Francúzsko potrebuje nové pohľady na politiku, koniec delenia na ľavicu a pravicu.
A možno dúfali, že ak ich kandidát vyhrá, odmení sa im kreslom premiéra. Takto sa mohol cítiť napríklad Richard Ferrand, ktorý stál pri Macronovi úplne od začiatku jeho prezidentských ambícií a je tajomníkom jeho úspešného hnutia En Marche!
Premiérom však zatiaľ nebude. Elyzejský palác druhý deň po Macronovom nástupe do úradu oznámil, že novú vládu povedie Edouard Philippe, člen stredopravých Republikánov.
Macron stavia stranu na troskách súperov. Jedného z adeptov nazval zradcom Čítajte Nemusel, ale urobil to
Je to vôbec prvýkrát v histórii francúzskej Piatej republiky, čo prezident siaha pri výbere šéfa kabinetu mimo svojej strany bez toho, aby ho k tomu tlačili výsledky parlamentných volieb.
„Pri tvorbe vlády uvidíte, že kruh najbližších spojencov sa postupne rozpadne,“ povedal ešte v nedeľu pre Daily Telegraph nemenovaný Macronov spojenec. „Je to presne v súlade s tým, čo chceme dokázať. Samozrejme, pre najdlhšie slúžiacich spolupracovníkov prezidenta je to ťažké.“
Macron totiž v kampani opakoval, že chce preberať nápady ľavice aj pravice tak, aby to prospelo štátu. On sám je bývalým dlhoročným členom socialistov, sedel aj vo vláde ľavicového prezidenta Francoisa Hollanda, takže na post premiéra potreboval dosadiť niekoho z pravice.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron. (zdroj: TASR/AP)Štyridsaťšesťročný Philippe je poslancom a starostom severofrancúzskeho Le Havru. Ako mladý síce nakrátko pôsobil medzi socialistami, no neskôr sa pridal k pravici.
Medzi Republikánmi má blízko k expremiérovi Alainovi Juppému, stredovému kandidátovi, ktorý v jesenných primárkach Republikánov prehral s Francoisom Fillonom.
Macron v kampani lákal práve takýchto stredových voličov, profitoval z toho, že z primárok socialistov aj Republikánov vyšli viac ideologicky vyhranení kandidáti.
Spolu s Philippom by v najbližších týždňoch mohli k novej Macronovej strane Republika na pochode prestúpiť aj ďalší členovia Republikánov, viacerí socialisti sa pridali už predtým. Dôležité to bude pred parlamentnými voľbami, v ktorých potrebuje Macron získať podporu parlamentu, aby mohol presadzovať svoje predstavy o reformách.
“Požiadavky ako minister financií eurozóny sú naozaj len snami.
„
Premiér nevedie vládu
Vo francúzskom politickom systéme nie je premiér veľmi silnou postavou, najmä ak pochádza z rovnakej strany ako prezident. Platilo by to aj u Philippa, ak by Macronova strana získala v parlamente väčšinu alebo by sa aspoň dohodla na koalícii.
Zasadnutia vlády totiž riadi prezident, premiér sa ani nepovažuje za nadriadeného ministrov. Nemôže zadávať ministrom úlohy, ak je s nimi nespokojný, môže len požiadať prezidenta o ich odvolanie.
Čo plánuje Macron? Viac policajtov, silnejšiu Úniu a menšie triedy pre chudobných Čítajte Posledné rozhodnutie robí prezident. Prezidenti tiež často menia premiérov, keď im napríklad klesá popularita.
Úlohou premiéra je teda skôr dohliadať na to, aby vláda plnila prezidentov politický program. To sa však, samozrejme, nedá, ak reformy neprechádzajú parlamentom.
Ak teda prezident nemá väčšinu, zvyčajne vymenuje premiéra, ktorý za sebou väčšinu poslancov má a ten na seba preberá zodpovednosť za domácu politiku. Tá zahraničná ostáva na prezidentovi.
Francúzsky prezident sa spovedá len ľudu, ale bez poslancov je slabý Čítajte Premiérom len mesiac
Ak sa teda júnové voľby skončia neúspechom Macronovej strany, zrejme skončí aj Philippe a jeho pobyt v premiérskom kresle nebude trvať oveľa viac ako mesiac.
Macron nebude na presadenie svojich plánov hľadať podporu len medzi francúzskymi voličmi. Hneď v pondelok, prvý plný deň vo funkcii, vycestoval do Berlína za nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, s ktorou chce presadzovať reformy celej Európskej únie.
Merkelová cez víkend vyhlásila, že si praje úzku spoluprácu týchto dvoch štátov, no nie všetky Macronove návrhy prijali v Nemecku pozitívne. „Požiadavky ako minister financií eurozóny sú naozaj len snami,“ vyhlásil napríklad podľa agentúry Reuters nemecký eurokomisár Günther Oettinger.
Mnohí konzervatívci z Merkelovej CDU sa obávajú, že ak by sa ešte viac zužovala spolupráca v rámci eurozóny, o čom hovorí Macron, viedlo by to k tomu, že by Nemecko muselo viac doplácať na krajiny, ktoré sa vyhýbajú reformám a neriešia svoj rozpočtový schodok.
