BERLÍN, BRATISLAVA. Pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú to bol posledný veľký test pred tým, ako si v septembri obyvatelia najľudnatejšej krajiny Únie zvolia nový Bundestag.
Pre jej hlavného rivala, lídra socialistov Martina Schulza to bola zase posledná šanca dokázať, že „efekt Schulz“ neexistuje len v prieskumoch verejnej mienky, ale je aj realitou.
Nedeľňajšie voľby v najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko naznačili, ako sú na tom jednotlivé politické strany a ich lídri štyri mesiace pred „ostrými“ voľbami.
Čo presne ukázali?
Merkelová je silná ako kedysi, socialisti sú opäť v kríze a krajná pravica u Nemcov, na rozdiel od iných európskych krajín, je stále na okraji. Voľby vyhrali konzervatívci, tesne nasledovaní socialistami a tretí skončili liberálni slobodní demokrati.
Merkelová vyhráva, Sulík prehráva Čítajte Efekt Schulz je bublina
Voľby v Severnom Porýní-Vestfálsku
- Kresťanskodemo-kratická únia (CDU) 33 % (+ 6,7)
- Sociálnodemokra-tická strana Nemecka (SPD) 31,4 % (- 7,7)
- Slobodná nemecká strana (FDP) 12,6 % (+ 4,4)
- Alternatíva pre Nemecko (AfD) 7,3 % (+ 7,3)
- Zelení 6,3 % (- 5)
- Ľavica 4,9 % (+ 2,4)
Keď pred takmer pol rokom Schulz ohlásil kandidatúru na šéfa nemeckých socialistov (SPD), strana bola v najväčšej kríze za posledné desaťročia.
V prieskumoch za Merkelovou CDU stabilne zaostávala o viac ako desať percent, analytikom sa však nechcelo veriť, že dlhoročný „tradičný politik“ Schulz môže SPD pozviechať.
Už prvé prieskumy verejnej mienky však ukázali, že bývalý šéf Európskeho parlamentu vracia socialistov do boja o víťazstvo nad Merkelovou. Bol to paradox, ktorý v nemeckých médiách dostal prezývku „efekt Schulz“.
Odvtedy sa zmenili tri veci: socialisti v marci prehrali v Sársku, začiatkom mája v Šlezvicku-Holštajnsku a naposledy v nedeľu v Severnom Porýní-Vestfálsku. A efekt Schulz dostal nový názov – „bublina Schulz“.
