BRUSEL, LUXEMBURG. Štátny príslušník krajiny mimo EÚ sa môže odvolávať na odvodené právo na pobyt v Únii, ak je rodičom maloletého dieťaťa, ktoré už má európske občianstvo. Rozhodol o tom v stredu Súdny dvor Európskej únie so sídlom v Luxemburgu.
Porušenie práv
Súd riešil túto otázku v súvislosti s prípadmi detí, ktorých jeden z rodičov nie je občanom EÚ, takže môže byť za istých okolností vypovedaný z jej územia.
V takýchto prípadoch hrozí, že by územie EÚ by muselo opustiť aj dieťa, čím by boli porušené jeho práva vyplývajúce z európskeho občianstva.
Na Súdny dvor EÚ sa preto obrátil holandský odvolací súd rozhodujúci o záležitostiach sociálneho zabezpečenia. Práve v Holandsku zaznamenali viaceré prípady cudziniek, osamelých matiek jedného alebo viacerých detí s holandskou štátnou príslušnosťou.
Tieto ženy nemali právo na pobyt v Holandsku, takže nemohli dostávať sociálnu podporu ani prídavky na dieťa.
Kto sa o dieťa reálne stará
Súdny dvor EÚ vo svojom verdikte zdôraznil, že článok 20 Zmluvy o fungovaní EÚ bráni takým vnútroštátnym opatreniam, ktoré môžu viesť k zbaveniu základných práv občanov Únie (detí) priamo vyplývajúcich z európskeho občianstva. To by sa mohlo stať v prípade, ak by deti museli opustiť územie EÚ spolu so svojou matkou, na ktorú sú naviazané.
Podľa luxemburskej súdnej inštancie treba v takýchto prípadoch zistiť, ktorý z rodičov sa o dieťa reálne stará. Má sa tiež preskúmať, či existuje "vzťah závislosti" medzi dieťaťom a rodičom, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny. Úrady jednotlivých krajín musia pritom zohľadňovať právo na rešpektovanie rodinného života a konať v najlepšom záujme dieťaťa.
