WASHINGTON, BRATISLAVA. V americkej politickej histórii sa tomu dňu hovorí masaker sobotňajšej noci.
Bol rok 1973 a prezident Richard Nixon sa veľmi chcel zbaviť špeciálneho prokurátora Archibalda Coxa, ktorý sa pokúšal oficiálne presadiť odpočúvanie rozhovorov v Oválnej pracovni Bieleho domu.
Vrcholila vtedy kauza Watergate, teda prezidentom nariadené odpočúvanie opozičnej Demokratickej strany. Aby sa o tom verejnosť nedozvedela, Nixon nariadil svojmu ministrovi spravodlivosti, aby Coxa odvolal.
Minister Elliot Richardson to odmietol a radšej rezignoval. Rovnako sa zachoval aj jeho zástupca. Nixon nakoniec našiel niekoho, kto by Coxa právomocí zbavil, no publicita prípadu prezidentovi už uškodila natoľko, že aj verejnosť začala podporovať jeho odchod. Nixonov pád sa tak naplno rozbehol 20. októbra 1973.
Ako sa FBI ocitla v centre predvolebnej kampane. Kritizujú ju obe strany Čítajte Trumpova Watergate?
“Najpríjemnejší zvuk, v ktorý môžu mnohí republikáni dúfať, bude hlas súčasného viceprezidenta Mika Pencea, ako skladá prezidentskú prísahu.
„
Ak raz budú historici hodnotiť prezidentovanie Donalda Trumpa, takým dňom môže byť 9. máj 2017. Deň, keď sa prezident rozhodol vymeniť šéfa FBI Jamesa Comeyho, ktorý viedol vyšetrovanie prepojenia Trumpovej kampane s ruskými záujmami.
Oficiálnym zdôvodnením je nezvládnutie vyšetrovania kauzy únikov e-mailov Trumpovej demokratickej súperky z kampane Hillary Clintonovej. No toto zdôvodnenie naráža na dva problémy – o tom, ako Comey svojimi vyjadreniami zasiahol do kampane, sa hovorí už mesiace a Trump si úniky e-mailov aj Comeyho postup pochvaľoval.
Nepochvaľoval si však už vyšetrovanie jeho prepojenia na Rusko, ktoré FBI pod Comeyho vedením takisto viedol.
