PARÍŽ, BRATISLAVA. Keď sa v marci 2014 stal Manuel Valls premiérom, prezident Francois Hollande od neho očakával, že dá do poriadku štátne financie a podporí rast pracovných miest. Socialista Hollande vymenoval liberála s vierou, že iné ako ľavicové riešenia môžu nezamestnanosť znižiť.
Nepodarilo sa, nezamestnanosť sa zásadne nezlepšila a z Hollanda sa stal najnepopulárnejší prezident histórie. Vallsa zas tento rok socialisti odmietli v straníckych primárkach a do boja o prezidentský post ho neposlali.
Expremiér napriek tomu verí, že do veľkej politiky sa ešte vráti. „Budem kandidátom prezidentskej väčšiny, chcem vstúpiť do prezidentovho hnutia,“ vyhlásil podľa BBC v utorok, dva dni po víťazstve Emmanuela Macrona v prezidentských voľbách.
Kam sa presúvali voliči a prečo toľko Francúzov nevolilo nikoho Čítajte Socialistická strana je mŕtva
Valls Macronovi šéfoval vo vláde a podporil ho aj pred prvým kolom, aj keď by podľa straníckej legitimácie mal skôr stáť za socialistom Benoitom Hamonom. „Socialistická strana je mŕtva, to je už za nami,“ poznamenal.
V júnových parlamentných voľbách by sa tak chcel o poslanecké kreslo uchádzať vo farbách Macronovho hnutia En Marche! (Vpred!), ktoré sa pred júnovými parlamentnými voľbami premenovalo na stranu République en Marche.
Macron mal pôvodne podmienku, že všetci jeho kandidáti sa musia vzdať inej straníckej príslušnosti. Teraz už stačí, ak sa zaregistrujú, čo by mohlo do hnutia nalákať aj politikov z iných strán.
Hnutie zverejní svojich kandidátov vo štvrtok, vyberú ich členovia v jednotlivých obvodoch. Dovtedy sa majú politici rozhodnúť, či sa pridajú k Macronovmu hnutiu, alebo budú čeliť riziku, že v ich obvode sa proti nim postaví kandidát En Marche!
