PARÍŽ, BRATISLAVA. Odkedy sa Emmanuel Macron vypracoval z neznámeho vládneho poradcu na hlavu Francúzska, ubehli len tri roky. Nový francúzsky prezident je vo veku 39 rokov nielen najmladším zvoleným lídrom krajiny od čias Napoleona Bonaparte, ale aj jedným z najmladších svetových lídrov vôbec.
Macron je podľa The Economistu o dva roky mladší ako je priemerný vek francúzskej populácie. Aj keď v posledných rokoch majú voliči tendenciu vyberať si mladších politikov, nie vždy to platí.
Spoločný vek lídrov Francúzska, Británie, Nemecka a Spojených štátov bol pred voľbami nad šesťdesiatimi rokmi, pričom 70-ročný Donald Trump je zase najstarším zvoleným americkým prezidentom.
Macron sa tak pripojí k lídrom, ktorí stáli na čele štátov v pomerne mladom veku. Pozrite si niekoľkých z nich.
Justin Trudeau má dnes 44 rokov. (zdroj: SITA/AP)Justin Trudeau (v úrade od 43 rokov)
Obľúbený kanadský premiér Justin Trudeau mal pred dvoma rokmi, keď vyhral voľby, 43 rokov.
Stal sa tak druhým najmladším premiérom v histórii Kanady. Podobne ako od Macrona, aj od neho sa hneď od začiatku veľa očakávalo.
Premiér vymenoval rozmanitý, mladší a rodovo vyvážený parlament a je známy svojou otvorenou politikou voči utečencom. Napriek tomu ho kritizujú odbory aj environmentalisti.
Nový ukrajinský premiér Volodymyr Hrojsman. (zdroj: TASR/AP)Volodymyr Hrojsman (od 38 rokov)
Ukrajinský premiér nahradil v júli 2014 vo veku 38 rokov svojho predchodcu Arsenija Jaceňuka. Ten rezignoval pre ústavnú krízu. Hrojsman sa stal najmladším ukrajinským premiérom v histórii.
V parlamente má však len veľmi tesnú väčšinu a mnohí ho vnímajú ako chránenca prezidenta Petra Porošenka.
Severokórejský vodca Kim Čong-un. (zdroj: tASR/AP)Kim Čong-un (od 34 rokov)
Nedemokratický vodca komunistickej Severnej Kórei študoval vo Švajčiarsku a ovláda tri cudzie jazyky. V roku 2010 ho vymenovali za generála.
Keď jeho otec Kim Čong-il zomrel, Kim Čong-un sa stal právoplatným nástupcom, aj keď nemal veľa politických skúseností.
Viktor Orbán v roku 1998. (zdroj: TASR/AP)Viktor Orbán (od 35 rokov)
Jedným z najmladších európskych lídrov sa v roku 1998 stal predseda maďarskej strany Fidesz Viktor Orbán.
Strana vtedy 35-ročného Orbána vo voľbách v roku 1998 získala 28,2 percenta a vďaka koalícii s dvoma ďalšími stranami sa Orbán stal druhým najmladším premiérom v histórii Maďarska.
Prvýkrát vládol do roku 2002, do úradu sa vrátil opäť v roku 2010 po ôsmich rokoch v opozícii.
Grécky premiér Alexis Tsipras. (zdroj: SITA/AP)Alexis Tsipras (od 40 rokov)
Grécky ľavicový politik a líder Koalície radikálnej ľavice (SYRIZA) si v predčasných voľbách v januári 2015 vydobyl víťazstvo so ziskom 36,34 percenta hlasov.
Tsipras sa tak v januári stal najmladším premiérom Grécka za posledných 150 rokov.
Po rezignácii a ďalších voľbách sa po mesačnej pauze v septembri 2015 do úradu vrátil. Napriek kritike sa Tsiprasovi podarilo schváliť viacero šetriacich opatrení.
Matteo Renzi mal v čase nástupu do úradu 39 rokov. (zdroj: TASR/AP)Prezidenti aj diktátori
Do čela krajiny sa v 38 rokoch dostali aj belgický premiér Charles Michel a estónsky premiér Juri Ratas. Aj poľské voľby pred dvoma rokmi vyhral vtedy 43-ročný Andrzej Duda.
Aj keď už nie sú pri moci, podľa France24 bol za talianskeho premiéra v roku 2014 menovaný 39-ročný Matteo Renzi, David Cameron zase nastúpil do úradu ako 43-ročný. Aj americkí prezident Theodore Roosevelt a John F. Kennedy sa ujali úradu vo veku 42 a 43 rokov.
Jedným z najmladších lídrov bol zase líbyjský diktátor Muammar Kaddáfí, ktorý sa k moci dostal vo svojich 27 rokoch.
