VARŠAVA, BRATISLAVA. Pár týždňov dozadu by sa mohlo zdať, že liberálnejšia časť poľskej spoločnosti stratila dych. Poľskú konzervatívnu vládu neustále kritizuje Európska únia za protidemokratické kroky, prezident Andrzej Duda zase navrhol referendum o zmene ústavy.
Líder strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski reagoval na kritiku prezidentského kandidáta Emmanuela Macrona o „Kaczynského režime“ slovami: „V Poľsku je úplná demokracia, možno, že najlepšia zo všetkých v Európe.“ Poliakov sklamalo aj nádejné opozičné hnutie KOD – jeho líder Mateusz Kijowski si totiž z rozpočtu organizácie pripisoval štedré odmeny.
Napriek tomu cez víkend bola situácia v Poľsku iná – do ulíc Varšavy na Pochod slobody (Marsz Wolności) vyšli desaťtisíce ľudí a opozičná strana Občianska platforma (PO) sa z takmer úplného dna prvýkrát dostala na čelo prieskumov.

Nič nepokazili, to stačí
Prieskum agentúry KMB dal Platforme 31 percent hlasov, vládna PiS by zaostala s 29 percentami hlasov. Probiznisová strana Nowoczesna ďalej padá na 5 percent a protisystémová strana Kukiz 2015 získala 10 percent.
Ešte v novembri sa pritom popularita PO pohybovala na úrovni 15-tich percent, kým konzervatívci mali takmer 34-percentnú podporu. Politológovia však tvrdia, že nejde ani tak o zásluhu Platformy ako skôr o chyby jej súperov.
„Nárast pre PO je nezaslúžený, pretože Platforma v posledných týždňoch nespravila nič výnimočné. Je teda možné nerobiť veľa, a tým sa vyhýbať chybám a získavať v prieskume, ak máte slabého protivníka. Pre poľskú politiku je to typické,“ hovorí pre denník Gazeta Wyborcza politológ z univerzity SWPS Mikolaj Cześnik.
Opozičná strana uberá najmä hlasy neaktívnej Nowoczesnej. Strane však mohlo pomôcť aj európske dianie – a to najmä opätovné zvolenie jej bývalého lídra Donalda Tuska do vedenia Európskej rady. Voľba, ktorú sa do poslednej chvíle snažila zablokovať práve poľská vláda, pomohla Platforme aj morálne a PiS naopak uškodila.
„Tuskove znovuzvolenie bolo zlomovým bodom – pre jeho podporovateľov aj odporcov,“ hovorí pre Politico politológ Marek Migalski. „Bol to moment, ktorý ukázal, že niekto môže poraziť Kaczynského a ukázal to Poliakom, že nemusia byť naveky odkázaní na vládu PiS,“ dodáva.

Dvanásť či 90-tisíc?
Zviechanie sa poľskej opozície a vládny strach tak bolo vidieť aj v sobotných uliciach Varšavy. Kým radnica hovorí o počte asi 90-tisíc protestujúcich, polícia neuviedla viac ako 12-tisíc zúčastnených. Provládne médiá tiež hovorili o nižšom počte.
Štátna televízia pritom ani v prieskumoch rast opozície nepripúšťa – v piatkovom spravodajstve uviedli prieskum, v ktorom má PiS takmer 45-percentnú podporu a PO len 24,7-percentnú.
Podľa denníka Gazeta Wyborcza však spravodajstvo čerpalo z priemerov viacerých prieskumov a na rozdiel od bežných prieskumov nerátali hlasy nerozhodnutých voličov. Takéto prieskumy pritom nahrávajú práve vládnej strane.
