CARACAS, BRATISLAVA. Má najväčšie objavené zásoby ropy na svete, ani to však milióny jej obyvateľov neochránilo hrozby hladomoru.
Venezuelčania sa už nezmietajú len v ekonomickej kríze, ale od apríla aj v násilných protestoch, ktoré si vyžiadali už najmenej 32 obetí.
Hlavným vinníkom krízy je podľa väčšiny analytikov autokratický prezident Nicolás Maduro, ktorý moc prevzal v roku 2013 po smrti svojho mentora Huga Cháveza.
Príliš sa spoľahol na príjmy z vtedajších vysokých cien ropy, systematicky rušil demokraciu a potláčal opozíciu, a keď sa definitívne pokúsil ovládnuť moc v celej krajine, podcenil trpezlivosť jej obyvateľov.
„Bol to nekompetentný líder v ťažkých časoch,“ zhodnotil jeho odkaz v najnovšom komentári britský Guardian.
Za krízou v 30-miliónovej juhoamerickej krajine je aj sedem mužov, ktorí mali byť poslednou brzdou pred tým, aby Maduro v krajine nastolil skutočnú diktatúru.
Maduro: Spor je ukončený
Násilnosti vo Venezuele vypukli ešte 1. apríla, keď siedmi sudcovia Najvyššieho súdu rozhodli o rozpustení parlamentu a praktickom prevzatí moci.
Keď prednášali verdikt, posadili si medzi seba aj Madurovho viceprezidenta a definitívne tým dali symbolicky najavo, kto im verdikt nariadil.
Desaťtisíce demonštrantov protestovali proti Madurovi aj predtým, tentoraz ich však vyšlo do ulíc oveľa viac a protesty navyše sprevádzalo násilie a rabovanie. Množstvo majiteľov svoje obchody, ktorým už aj predtým dochádzal tovar, ich radšej pozatvárali.
Ulice venezuelských miest zaplnila armáda a boje medzi ťažkoodencami a demonštrantami sú odvtedy na dennom poriadku.
